Informačná vojna – skryté hrozby v digitálnom prostredí

Digitálna doba prináša nielen príležitosti, ale aj nové formy výziev. Medzi nimi vyniká fenomén informačnej vojny a virtuálnej konfrontácie, ktorá sa odohráva na webových stránkach, sociálnych médiách a v celkovom samotnom dianí na internete. V tomto svete sa objavujú dezinformácie, kybernetické útoky a manipulácie. Informácie sa stávajú zbraňou a virtualita sa prelína so skutočnosťou.

Čo je to informačná vojna, aká je jej podstata a aké výzvy a príležitosti prináša pre súčasnú spoločnosť?

Informačná vojna v digitálnom veku

Informačná vojna preniká do každodenného života bez ohľadu na to, či si toho je človek vedomý. Ide o systematický pokus ovplyvniť myšlienky, presvedčenia a postoje prostredníctvom masových médií, online platforiem a rôznych foriem kybernetických manipulácií.

V modernom digitálnom prostredí naberajú informácie podobu mocného nástroja, ktorým možno ovplyvniť verejnú mienku, politiku a dokonca aj globálnu geopolitiku.

Kybernetické útoky a dezinformácie

V srdci informačnej vojny sú kybernetické útoky a dezinformácie, ktoré sú riadené často štátnymi aktérmi, alebo aj skupinami s osobitnými záujmami. Od napádania kritických infraštruktúr cez kybernetické útoky až po klamstvá šírené masmédiami – arzenál technológií, ktoré sa dajú využiť, je široký a sofistikovaný.

Dezinformácie majú moc podkopať dôveru v informačné zdroje, zatemniť hranice medzi pravdou a lžou a vytvárať atmosféru neistoty. V tomto boji sú nielen vojenské organizácie, ale aj kriminálne skupiny a rôzne politické entitety.

Sociálne médiá: Nástroj manipulácie

Sociálne médiá, ktoré sú dnes nedeliteľnou súčasťou života, sa stali dôležitým bojiskom informačnej vojny. Šírenie hoaxov, deepfake videí a cielená dezinformácia na týchto platformách môže mať masívny vplyv na verejný názor. Ich algoritmy, zamerané na udržanie pozornosti a vyvolávanie emócií, sa stávajú nástrojom na manipuláciu a formovaní myšlienok ľudí.

Výzvy pre spoločnosť

S informačnou vojnou prichádzajú výzvy, ktoré si vyžadujú komplexné riešenia. Vyžaduje sa vzdelávanie verejnosti o rozpoznávaní dezinformácií, posilnenie kybernetickej bezpečnosti a zvýšenie transparentnosti online platforiem. Práve tu vstupuje do hry aj vládna regulácia a medzinárodná spolupráca na úrovni štátov a medzinárodných organizácií.

Je však dôležité si uvedomiť aj pozitívne aspekty tohto digitálneho veku. Svojim spôsobom ponúka možnosti rýchleho prístupu k informáciám, participácie na spoločenskom diskurze a vytvárania komunít s podobnými záujmami. Zdôraznenie týchto príležitostí môže slúžiť ako protiopatrenie voči negatívnym vplyvom informačnej vojny.

Digitálna odolnosť

Informačná vojna predstavuje výzvu pre digitálny vek, ale tiež príležitosť na posilnenie odolnosti a vytvorenie lepšieho digitálneho sveta. Ak sa ľudia spoja vo vzdelávaní, prevencii a medzinárodnej spolupráci, môžu vytvoriť silné obranné múry proti manipulácii, dezinformáciám a kybernetickým hrozbám.

Vzdelávanie a informačná gramotnosť:	Edukácia a osveta sú kľúčovými prvkami v boji proti informačnej vojne. Základné vzdelávanie o kybernetickej bezpečnosti, identifikácii dezinformácií a kritickom myslení by malo byť súčasťou školských osnov. Rovnako dôležité je aj neustále vzdelávanie dospelých, aby sa uistili, že sú schopní rozpoznať a odhaliť manipuláciu v informačnom priestore.
Regulácia a transparentnosť:	Vlády a medzinárodné organizácie musia vyvinúť pravidlá a regulácie, ktoré zabezpečia transparentnosť a zodpovednosť online platforiem. Prísne opatrenia proti šíreniu dezinformácií, manipulácii a kybernetickým hrozbám by mali byť súčasťou globálnych úprav, ktoré ochránia verejný záujem a demokratické hodnoty.
Zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti:	Prevencia kybernetických útokov a ochrana kritických infraštruktúr sú nevyhnutné. Zvýšená investícia do technológií a odborných zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti je kľúčová pre odolnosť voči rôznym formám kybernetických hrozieb.
Medzinárodná spolupráca:	Informačná vojna často presahuje hranice jednotlivých krajín. Preto je nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Výmena informácií, koordinované opatrenia a vzájomná podpora sú nevyhnutné na globálnu ochranu pred digitálnymi hrozbami.

Informačná vojna sa môže viesť rôznymi spôsobmi, vrátane:

• šírenia dezinformácií a propagandy
• hackovania a infiltrácie do informačných systémov
• vytvárania falošných alebo manipulovaných médií

Budúcnosť informačnej vojny závisí od ľudí, od ich schopnosti rozpoznávať pravdu a brániť ju vo virtuálnom svete.

Ako sa brániť informačnej vojne

Informačnej vojne sa nedá úplne vyhnúť. Je však dôležité byť si vedomý jej existencie a naučiť sa rozoznávať dezinformácie a propagandu.

Tu sú niektoré tipy, ako sa brániť informačnej vojne:

• byť kritický voči informáciám, ktoré človek číta alebo počuje
• nedôverovať informáciám, ktoré pochádzajú z neznámych zdrojov
• overovať si informácie z viacerých zdrojov
• nezdieľať informácie, ktoré nie sú overené

Príklady informačnej vojny

Informačná vojna sa využíva už od staroveku. V súčasnosti sa však používa čoraz častejšie a sofistikovanejšie. Medzi významné príklady informačnej vojny patrí:

• ruská propaganda počas studenej vojny
• šírenie dezinformácií ohľadom pandémie COVID-19
• ruská informačná kampaň pred a počas ruskej invázie na Ukrajinu

Ruská propaganda počas studenej vojny

Ruská propaganda počas studenej vojny bola jednou z najznámejších a najúčinnejších kampaní informačnej vojny v histórii. Sovietsky zväz využíval rôzne prostriedky, aby šíril svoju propagandu, vrátane štátnych médií, propagandy v zahraničí a podpory komunistických hnutí po celom svete.

Sovietska propaganda bola zameraná na vytvorenie negatívneho obrazu Spojených štátov a Západu. Sovieti tvrdili, že Spojené štáty sú imperialistické a agresívne mocnosti, ktoré chcú ovládnuť svet.

Rovnako šírila ideológiu komunizmu a podporovala komunistické hnutia po celom svete. Bola pomerne úspešná v tom, že vytvorila negatívny obraz Spojených štátov a Západu v očiach mnohých ľudí po celom svete. Taktiež pomohla podporiť komunistické hnutia po celom svete.

Šírenie dezinformácií ohľadom pandémie COVID-19

Dezinformácie ohľadom pandémie COVID-19 sa šírili rôznymi spôsobmi, vrátane sociálnych médií, webových stránok a dezinformačných médií. Boli rôzneho charakteru, ale niektoré z najbežnejších tvrdili, že pandémia je hoax, že vakcíny proti COVID-19 sú nebezpečné alebo že pandémia je spôsobená 5G sieťami.

Šírenie týchto dezinformácií malo negatívny vplyv na boj proti pandémii. Dezinformácie odradili niektorých ľudí od očkovania, čo sťažilo zabránenie šírenia vírusu.

Ruská invázia na Ukrajinu a šírenie hoaxov

Ruská informačná kampaň pred a počas ruskej invázie na Ukrajinu je ďalším príkladom informačnej vojny. Táto kampaň bola zameraná na oslabenie Ukrajiny a vytvorenie verejnej mienky, ktorá by podporovala ruskú inváziu.

Táto propaganda bola zameraná na šírenie dezinformácií ohľadom Ukrajiny. Rusko tvrdilo, že Ukrajina je nacistický štát, ktorý pre nich predstavuje hrozbu. A taktiež že je riadená Spojenými štátmi a Západom.

Táto informačná vojna bola pomerne úspešná v tom, že oslabila Ukrajinu a vytvorila verejnú mienku, ktorá podporovala ruskú inváziu. Taktiež pomohla pripraviť ruskú verejnosť na inváziu.

Informačná vojna na Slovensku

Ani Slovensko nie je imúnne voči vplyvu informačnej vojny, ktorá sa snaží ovplyvniť verejný názor a podkopať dôveru v inštitúcie. Medzi výrazné príklady informačnej manipulácie patria:

• kampaň proti NATO v roku 1999
• kampaň proti vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004
• kampaň proti Rómom
• kampaň proti vakcínam

Kampaň proti NATO v roku 1999

V roku 1999 sa na Slovensku rozbúrila kampaň proti vstupu krajiny do NATO. Táto kampaň sa snažila vytvoriť negatívny obraz NATO, označujúc ho za agresora, ktorý ohrozuje suverenitu krajiny. Napriek úspešnému formovaniu negatívneho vnímania NATO sa nepodarilo zabrániť vstupu Slovenska do tejto aliancie.

Kampaň proti vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004

V roku 2004 sa opakoval scenár, tentoraz s cieľom ovplyvniť verejný názor ohľadom vstupu Slovenska do Európskej únie. Kampaň šírila obavy z údajnej nadnárodnej kontroly a ekonomických dopadov. Aj keď podkopala dôveru v EÚ, neprečkala obrovskú podporu, ktorú mala integrácia medzi slovenským obyvateľstvom.

Kampaň proti Rómom

Slovensko neuniklo ani kampaniam, ktoré zneužívajú negatívne stereotypy o Rómoch. Tieto kampane šíria predsudky o Rómoch ako o neprispôsobivých jedincoch, čo vedie k ich diskriminácii a vylúčeniu zo spoločnosti. Rovnako tak podnecujú xenofóbiu a rasizmus.

Kampaň proti vakcínam

V posledných rokoch sa objavuje aj kampaň šíriaca pochybnosti o bezpečnosti a účinnosti očkovania. Tieto dezinformácie ohrozujú verejné zdravie, nakoľko vedú k nízkej zaočkovanosti a môžu spôsobiť šírenie infekčných chorôb. Navyše podkopávajú dôveru v odborné zdravotnícke odporúčania.

Odvaha ľudí a zápas o pravdu

Tieto príklady poukazujú na výzvy, ktorým spoločnosť čelí v oblasti informačnej manipulácie. S úctou k slobode prejavu je nevyhnutné, aby ľudia vyvíjali snahu kriticky posudzovať informácie a neupadali do pasívnej úlohy konzumentov. Rovnako dôležité je podporovať transparentnosť médií, bojovať proti šíreniu nenávisti a zdôrazňovať hodnotu skutočných informácií.