
V neistom ekonomickom prostredí roka 2025 čelí čoraz viac Slovákov otázke, či sa oplatí viac sporiť alebo investovať. Kým sporenie ponúka istotu a rýchly prístup k peniazom, investovanie môže priniesť vyšší výnos aj väčšie riziko. Rozhodnutie, kam smerovať svoje financie, závisí od cieľov, časového horizontu aj tolerancie k riziku.
Obsah článku
V tomto článku porovnáme výhody a nevýhody oboch prístupov aj to, ako si nastaviť vyvážený finančný plán.
Sporenie vs. investovanie v roku 2025
Sporenie a investovanie patria k základným nástrojom finančného plánovania. V roku 2025 sa opäť zvyšuje záujem o to, ako efektívne zhodnotiť peniaze, najmä v súvislosti s pretrvávajúcou infláciou a neistotou na finančných trhoch. Mnohí Slováci sa pýtajú, čo sa dnes viac oplatí – klasické sporenie alebo investovanie?
Aj keď sa sporenie a investovanie často používajú ako synonymá pre „odkladanie peňazí na neskôr“, ide o dva zásadne odlišné finančné nástroje s rôznymi cieľmi, rizikom aj výsledkami. Sporenie je spôsob, ako si odložiť peniaze bokom, pričom prioritou je ich bezpečnosť a dostupnosť. Naopak, investovanie je cesta k potenciálne vyššiemu zhodnoteniu, no za cenu vyššieho rizika.
Mnoho Slovákov sa však šetreniu či investovaniu stále vyhýba. „V porovnaní so západnou Európou majú Slováci nižšie príjmy a porovnateľné náklady na život, čo im obmedzuje možnosti investovania svojich finančných prostriedkov. A bohužiaľ, mnohí uprednostňujú okamžitú spotrebu pred dlhodobým finančným plánovaním, čo ovplyvňuje najmä spomínaná nízka finančná gramotnosť,“ uviedol pre HNonline.sk Eduard Berčák, vedúci oddelenia depozít a investičných produktov vo VÚB. |
V čase, keď inflácia na Slovensku znižuje kúpnu silu peňazí, je čoraz dôležitejšie uvažovať strategicky. Nestačí iba šetriť, treba premýšľať aj nad tým, ako si zachovať alebo zvýšiť hodnotu svojich úspor. Pri nesprávnej stratégii môže dôjsť k tzv. reálnej strate, teda k situácii, keď síce ľudia majú rovnaký obnos peňazí, lenže zaň kúpia menej ako pred pár rokmi.
Výhody a nevýhody sporenia
Sporenie je v osobných financiách vnímané ako konzervatívna, no stabilná forma narábania s peniazmi. Je často využívané v prípadoch, keď sa uprednostňuje bezpečnosť a likvidita pred výnosom.
✅ Výhody sporenia
- Nízke riziko a okamžitá dostupnosť peňazí: Pri sporení je riziko straty prakticky eliminované, najmä ak sú peniaze uložené v bankových inštitúciách, kde sú vklady chránené do výšky 100 000 € prostredníctvom Fondu na ochranu vkladov. Prostriedky môžu byť kedykoľvek vybraté, čo z neho robí ideálny nástroj na pokrytie nečakaných výdavkov.
- Vhodnosť na krátkodobé ciele a tvorbu rezervy: Sporenie je bežne využívané na financovanie krátkodobých cieľov, ako sú opravy domácnosti, dovolenky či nákupy elektroniky. Rovnako je často odporúčané ako forma vytvárania núdzového fondu vo výške 3 až 6 mesačných výdavkov.
- Jednoduchosť a bezstarostnosť: Sporenie nevyžaduje žiadne odborné znalosti ani sledovanie trhov. Stačí nastaviť trvalý príkaz a peniaze sa pravidelne presúvajú na sporiaci účet. Je vhodné pre ľudí, ktorí nechcú alebo nemajú čas zaoberať sa finančnými nástrojmi.
- Psychologická výhoda: Mnohým ľuďom pomáha oddelené sporenie znižovať tendenciu míňať. Peniaze, ktoré sú odložené bokom, sú vnímané ako menej dostupné, čo zvyšuje disciplínu v hospodárení.
- Flexibilita bez záväzkov: Na rozdiel od niektorých investičných produktov (napr. dlhopisov alebo životného poistenia) nie je sporenie viazané na konkrétnu dobu. Peniaze si možno kedykoľvek vybrať bez sankcií alebo poplatkov.
❎ Nevýhody sporenia
- Reálne straty hodnoty v dôsledku inflácie: Ak inflácia dosahuje napríklad 5 % ročne, no úrok na sporiacom účte je len 1 %, reálna hodnota úspor sa z roka na rok znižuje. Kúpna sila peňazí je tak systematicky oslabovaná, aj keď nominálna suma zostáva nezmenená.
- Minimálne alebo žiadne zhodnotenie: Pri bežných a sporiacich účtoch sú úrokové sadzby sporenia v roku 2025 stále nízke – v mnohých prípadoch pod úrovňou inflácie. Úspory tak bývajú zhodnocované iba symbolicky alebo vôbec.
- Poplatky môžu znížiť úspory: Niektoré banky účtujú mesačné poplatky za vedenie sporiaceho účtu alebo transakcie. V kombinácii s nízkym úrokom to môže znamenať, že sporenie neprináša žiadne reálne zhodnotenie.
- Nedostatok motivácie na dlhodobé šetrenie: Vzhľadom na slabý výnos môžu ľudia strácať motiváciu tvoriť väčšie úspory. Najmä ak si uvedomia, že ich peniaze „zaspávajú“ a časom strácajú hodnotu.
- Ilúzia bezpečia: Mnoho ľudí verí, že mať peniaze na účte je ideálna forma ochrany kapitálu. V skutočnosti však inflačné straty znamenajú, že po 5-10 rokoch môžu ich úspory pokryť výrazne menej tovarov a služieb ako dnes.
Sporenie je skvelý nástroj pre krátkodobú likviditu, psychickú istotu a operatívne potreby. No ak ide o dlhodobé zhodnocovanie majetku, bez investovania sa väčšina ľudí nevyhne reálnej strate kúpnej sily. Ideálne je teda sporenie kombinovať s investovaním, aby sa využili výhody oboch svetov.

Výhody a nevýhody investovania
Investovanie znamená vložiť peniaze do aktív, ktoré majú potenciál priniesť vyšší výnos ako bežné sporenie. No zároveň nesie vyššiu mieru rizika, pretože 100 % bezpečné investovanie vlastne neexistuje.
✅ Výhody investovania
- Možnosť vyšších výnosov: Pri dlhodobom horizonte (napr. 10 rokov) historicky dosahovali ETF fondy alebo akcie výnosy z investovania okolo 7-10 % ročne. Minulé výnosy z investovania však nie sú zárukou výnosov aj v budúcnosti.
- Ochrana pred infláciou: Investície majú šancu prekonávať infláciu a zachovať (či zvýšiť) reálnu hodnotu peňazí. Je to vhodný spôsob, ako ochrániť svoje peniaze a dokonca ich „rozmnožiť“.
- Rôznorodé možnosti: Dnes je možné investovať do ETF, akcií, dlhopisov, realitných fondov či kryptomien. Možnosti zhodnotenia peňazí sú obrovské a každý so záujmom o investovanie si môže nájsť tú najlepšiu cestu, ktorá mu bude vyhovovať.
- Pasívne investovanie: Moderné nástroje umožňujú investovať aj laikom bez potreby aktívneho riadenia. Pasívne investovanie je spájané s nižšími poplatkami v porovnaní s aktívne spravovaným portfóliom, nemožno však očakávať nadštandardné výnosy. Dá sa považovať za bezpečné investovanie, aj keď stále existuje určité riziko straty kapitálu.
- Flexibilita v investičných cieľoch: Investovať možno na rôzne obdobia a s rôznym rizikom od konzervatívnych dlhopisov až po dynamické akcie či kryptomeny. Investovanie tak ponúka možnosť prispôsobiť stratégiu individuálnym potrebám (napr. dôchodok, bývanie, vzdelanie detí).
- Daňové výhody pri dlhodobom držaní investície: Pri investíciách do cenných papierov platí, že ak je podiel držaný dlhšie ako jeden rok (tzv. časový test), zisk z predaja môže byť oslobodený od dane. To zvyšuje čistý výnos investora. Príjem z predaja ETF je oslobodený od dane, ak sa predávajú viac ako rok od nákupu.
❎ Nevýhody investovania
- Kolísavosť hodnoty: Investície môžu krátkodobo stratiť na hodnote (tzv. volatilita trhu). Pri dlhodobom investovaní to však nemusí byť dôvod na paniku. Pri investovaní je dôležité zachovať si chladnú hlavu aj pri poklesoch.
- Potrebné finančné vzdelanie: Investovanie si vyžaduje aspoň základné pochopenie princípov trhu a rizika. Vzdelávanie je niečo, čo by sa rozhodne nemalo podceniť, aby mohol človek robiť informované a racionálne rozhodnutia.
- Poplatky a dane: Niektoré formy investovania sú spojené s poplatkami (napr. správcovské poplatky fondov) a výnosy môžu podliehať daniam. Treba si preto dôkladne vyberať brokera či správcu ako aj finančné inštrumenty, do ktorých sa bude investovať.
- Nedostupnosť peňazí v krízových situáciách: Investičné aktíva nie sú vždy rýchlo likvidné, napríklad predaj akcií môže trvať pár dní, predaj nehnuteľnosti aj mesiace. To znamená, že investícia nemusí byť vhodná ako jediný zdroj rezervy.
- Možnosť trvalej straty kapitálu: Pri investovaní do rizikovejších aktív (napr. startupy, kryptomeny, jednotlivé akcie) existuje možnosť úplnej straty vloženého kapitálu. Z tohto dôvodu je diverzifikácia kľúčová.
Kľúčom k úspechu je diverzifikácia, teda rozloženie investícií medzi viaceré nástroje a trhy, a dlhodobý investičný horizont. Ak niekto nevie, ako investovať peniaze, mal by začať vzdelávaním. Pre začiatočníkov je odporúčané pasívne investovanie.
Existuje totiž veľa možností, kam investovať peniaze. Ide o zodpovedné rozhodnutie, ktoré by sa malo robiť na základe kvalitných informácií a ideálne aj po porade s finančným poradcom.
Porovnanie konkrétnych príkladov (2025)
Pre získanie prehľadu o výnosoch zo sporenia a investovania možno uviesť modelový príklad na sume 10 000 €.
💰 Scenár 1: Sporiaci účet s úrokom 1 % ročne
- Po 5 rokoch: 10 000 € × (1,01)^5 = 10 510 €
- Pri inflácii 5 % ročne: reálna hodnota sa zníži na približne 8 200 €
📈 Scenár 2: Investovanie do ETF s priemerným výnosom 7 %
- Po 5 rokoch: 10 000 € × (1,07)^5 = 14 026 €
- Reálna hodnota pri inflácii 5 %: cca 11 000 €
Rozdiel v prospech investovania je zrejmý. Avšak treba počítať s možným kolísaním hodnoty počas obdobia. Zároveň, zisk z investícií môže podliehať zdaneniu (na Slovensku po roku držania oslobodené od dane – tzv. časový test, ak sa investuje do cenných papierov). Práve ETF je častá voľba, kde investovať peniaze.
📊 Porovnanie sporenia (1 % p.a.) vs. investovania (7 % p.a.) po 10 rokoch
Mesačný vklad | Celkový vklad | Sporenie (1 % ročne) | Investovanie (7 % ročne) |
---|---|---|---|
20 € | 2 400 € | 2 525 € | 3 440 € |
30 € | 3 600 € | 3 788 € | 5 160 € |
50 € | 6 000 € | 6 313 € | 8 600 € |
75 € | 9 000 € | 9 469 € | 12 900 € |
100 € | 12 000 € | 12 626 € | 17 200 € |
150 € | 18 000 € | 18 939 € | 25 800 € |
200 € | 24 000 € | 25 252 € | 34 400 € |
Účinky inflácie na reálnu hodnotu úspor sú zásadné a často podceňované. Inflácia totiž znižuje kúpnu silu peňazí, čo znamená, že človek si za rovnakú sumu v budúcnosti kúpi menej než dnes. To má priamy negatívny dopad najmä na peniaze, ktoré ležia na účtoch s nízkym alebo nulovým zhodnotením.
Ak je suma 10 000 € ponechaná na bežnom alebo sporiacom účte bez významného úročenia, po 10 rokoch pri inflácii 5 % ročne sa jej reálna hodnota výrazne zníži:
Roky | Nominálna hodnota (v €) | Reálna hodnota pri 5 % inflácii |
---|---|---|
0 | 10 000 € | 10 000 € |
5 | 10 000 € | 7 835 € |
10 | 10 000 € | 6 139 € |
Po 10 rokoch sa reálna hodnota zníži o viac ako 3 800 €, čo znamená, že kúpna sila klesne o približne 38 %, aj keď nominálne zostáva suma nezmenená.
Inflácia býva označovaná za tichého nepriateľa úspor, zo zostatku na účte síce nič nezmizne, ale zníži sa hodnota toho, čo sa za peniaze dá kúpiť.
Ak sa peniaze investujú s priemerným výnosom 7 % ročne, dosiahne sa zhodnotenie, ktoré prevyšuje mieru inflácie (5 %), a tým sa reálna hodnota majetku zachováva, ba dokonca zvyšuje.
Scenár | Výnos po 10 rokoch | Reálna hodnota pri 5 % inflácii |
---|---|---|
Sporenie (1 % p.a.) | 11 046 € | cca 6 777 € |
Investovanie (7 % p.a.) | 19 672 € | cca 12 066 € |
Sporenie je vhodné na krátkodobé ciele a núdzový fond, ale v dlhodobom horizonte sa ním hodnota peňazí pred infláciou neochráni.
Investovanie je efektívnejším nástrojom na uchovanie a rast reálnej hodnoty majetku.

Kedy sa viac oplatí sporiť a kedy investovať?
Nie je to o tom, či len sporiť alebo len investovať. Obe stratégie majú svoje miesto v rozumnom finančnom pláne a slúžia rôznym cieľom. Sporenie predstavuje bezpečný prístav pre nečakané výdavky a plánované krátkodobé nákupy, zatiaľ čo investovanie je nástrojom na budovanie majetku a zhodnocovanie peňazí v čase.
🟢 Kedy sa viac oplatí sporiť:
- budovanie finančnej rezervy (vo výške 3-6 mesiacov)
- človek plánuje výdavok do 1-2 rokov (napr. auto, dovolenka)
- ak má človek nízku toleranciu voči riziku
- chce mať peniaze rýchlo dostupné
- očakáva vyššiu mieru výdavkov v blízkej budúcnosti (napr. rodičovská dovolenka, sťahovanie)
- nechce riešiť výkyvy trhu ani sledovať investičné nástroje
🔵 Kedy sa viac oplatí investovať:
- má ciele s horizontom 5 rokov a viac (napr. dôchodok, štúdium detí, kúpa nehnuteľnosti)
- ambícia ochrániť úspory pred infláciou
- ak hľadá spôsob, ako budovať majetok
- ak je ochotný prijať riziko za vyšší výnos
- zaujíma sa o finančné trhy alebo chce využiť pasívne investovanie (napr. ETF)
- rozumie základom diverzifikácie a dlhodobého investičného horizontu
Dobrý finančný plán kombinuje oboje. Odporúča sa napríklad 20-30 % príjmu pravidelne odkladať, pričom polovica môže ísť na krátkodobé sporenie a druhá polovica na dlhodobé investovanie.
Takýto prístup pomáha zabezpečiť finančnú stabilitu dnes a zároveň buduje základ pre lepšiu budúcnosť. Pomocou správne nastaveného pomeru sa dá využiť výhoda likvidity aj potenciál dlhodobého výnosu.
Neexistuje jedno správne riešenie
Rozdiel medzi sporením a investovaním spočíva v miere rizika, výnosu, dostupnosti prostriedkov a dĺžke časového horizontu. V roku 2025 je dôležitejšie než kedykoľvek predtým zvažovať reálnu hodnotu peňazí, ktorú inflácia znižuje.
Sporenie je vhodné na budovanie rezervy a krátkodobé potreby. Investovanie zas ponúka možnosť zhodnotenia a rastu majetku v dlhodobom horizonte.
Ideálne je kombinovať obe stratégie – vytvoriť si rezervu na horšie časy a zároveň pracovať s peniazmi tak, aby nezostali „ležaním“ znehodnocované.
Finančné vzdelávanie a informované rozhodovanie sú dnes nevyhnutné. Netreba čakať, kým inflácia „zožerie“ úspory – tvoriť si zdravý finančný plán sa dá už dnes.
Publikované: 02. 07. 2025, Aktualizované: 01. 07. 2025