Čo je finančná gramotnosť a prečo by sa mala učiť už na základných školách?

V modernej spoločnosti sa ľudia denne stretávajú s potrebou robiť finančné rozhodnutia. Či už ide o jednoduchý nákup v potravinách alebo zložité rozhodnutia o hypotéke, investíciách a dôchodkovom zabezpečení, všetky ovplyvňujú finančnú stabilitu. Napriek tomu však veľké množstvo ľudí nedisponuje dostatočnými znalosťami a zručnosťami na správne a zodpovedné finančné rozhodovanie.

---

Obsah článku

---

Prečo je finančná gramotnosť kľúčová už v detstve?

Finančná gramotnosť je kľúčová pre dospelých, ktorí musia denne robiť väčšie či menšie finančné rozhodnutia. Dôležitá je však aj pre deti a mládež, pretože správne návyky a skúsenosti sa formujú už od útleho veku.

Práve v detstve sa kladú základy postoja k peniazom, šetreniu, míňaniu, zadlžovaniu či plánovaniu. Ak sa tieto zručnosti nerozvíjajú systematicky a cielene, v dospelosti môže dôjsť k vážnym problémom – od chronického zadlženia až po neschopnosť hospodáriť s peniazmi.

Deti, ktoré už od malička chápu hodnotu peňazí, rozdiel medzi potrebami a túžbami, alebo význam šetrenia, majú väčšiu šancu stať sa finančne zodpovednými dospelými. Navyše, je pravdepodobnejšie, sa dokážu finančne zabezpečiť aj do budúcnosti, napríklad na dôchodok alebo plniť si svoje sny.

V tabuľke nižšie je prehľad dôvodov, prečo je potrebné budovať finančnú gramotnosť od útleho detstva:

Dôvod	Vysvetlenie	Prínos pre deti
Formovanie správnych návykov od útleho veku	Deti sa učia napodobňovaním a rýchlo si osvojujú postoje k peniazom.	Naučia sa vážiť si peniaze, rozlišovať potreby od túžob a rozvíjať zodpovedné finančné správanie.
Prevencia impulzívneho a rizikového správania	Konzumná spoločnosť ovplyvňuje deti cez reklamy a sociálne siete.	Deti budú kritickejšie k marketingovým trikom a nebudú míňať impulzívne.
Lepšie rozhodovanie v budúcnosti	Finančné rozhodnutia sú bežnou súčasťou dospelého života.	Získajú základy pre správne rozhodovanie o úveroch, investíciách a osobnom rozpočte.
Zníženie rizika zadlženosti v dospelosti	Mnohí dospelí sa zadlžia kvôli nepochopeniu úverových produktov a následkom pôžičiek.	Naučia sa rozumieť úrokom, splátkam a rizikám nevýhodných pôžičiek do výplaty a podobne.
Podpora finančnej samostatnosti	Vlastné hospodárenie s peniazmi podporuje zodpovednosť.	Deti zvládnu narábať s vreckovým, peniazmi z brigád a neskôr s výplatou.
Zníženie generačnej chudoby	Finančná negramotnosť sa prenáša medzi generáciami.	Deti môžu získať vedomosti, ktoré ich vyvedú z cyklu chudoby.
Príprava na digitálne a bezhotovostné prostredie	Svet je čoraz viac digitálny a peniaze „nevidno“.	Naučia sa chápať hodnotu elektronických peňazí a riziká online platieb a nakupovania.

Aktivity pre deti na rozvoj finančnej gramotnosti by sa mali riešiť doma, avšak malo by ísť aj o súčasťou školského systému. Všetky deti by mali mať možnosť získať základné poznatky o peniazoch, hospodárení s nimi a finančných produktoch už na 1. aj 2. stupni základnej školy. V opačnom prípade nemusia byť schopné v budúcnosti čeliť realite každodenného finančného života.

Čo je finančná gramotnosť?

Finančná gramotnosť je v podstate súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré sú potrebné na zodpovedné hospodárenie s peniazmi počas celého života. Nejde len o to vedieť, čo sú peniaze, predovšetkým treba rozumieť tomu, ako fungujú, ako ich správne používať, šetriť, zhodnocovať a ako sa vyhnúť zbytočnému zadlženiu.

Základy finančnej gramotnosti zahŕňajú:

• Plánovanie rozpočtu: Schopnosť rozdeliť si príjmy a výdavky, určiť si priority a kontrolovať osobný alebo rodinný rozpočet.
• Sporenie: Pochopenie významu vytvárania rezervy pre nepredvídané situácie alebo väčšie budúce výdavky.
• Investovanie: Základné poznatky o tom, ako možno zhodnocovať peniaze prostredníctvom finančných produktov (napr. akcie, podielové fondy, ETF).
• Porozumenie úverom: Vedieť, čo znamená úver, aké sú jeho výhody a riziká, ako funguje úroková sadzba a aké záväzky z neho plynú.
• Poistenie: Chápať zmysel rôznych druhov poistenia (životné, zdravotné, majetkové) a ich úlohu v ochrane pred finančným rizikom.

Finančná gramotnosť však zahŕňa aj schopnosť kriticky vyhodnotiť reklamu či rôzne akcie a zľavy, odolať impulzívnemu správaniu, pochopiť úlohu banky a vedieť sa orientovať v ponuke finančných produktov.

Súčasný stav finančnej gramotnosti na Slovensku

Podľa výsledkov testovania PISA (Programme for International Student Assessment), ktoré skúma aj finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov v krajinách OECD, Slovensko zaostáva za priemerom. Napriek miernemu zlepšeniu v posledných rokoch má stále veľký podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň finančnej gramotnosti.

Slovensko testovalo finančnú gramotnosť na vybranej vzorke 3 400 žiakov všetkých typov škôl zapojených do štúdie PISA 2018. V štúdii napokon dosiahla 481 bodov, priemer krajín OECD bol 505 bodov. 

Do rizikovej skupiny sa tak zaradilo 21,2 % slovenských žiakov, priemer krajín OECD je 14,7 % žiakov.  Testovanie PISA 2018 teda ukázalo, že takmer každý štvrtý slovenský žiak nedosahuje dostatočné kompetencie potrebné na každodenné finančné rozhodovanie. V porovnaní s krajinami ako Fínsko, Estónsko či Kanada Slovensko zaostáva v systematickom prístupe k finančnému vzdelávaniu. Problémom je najmä:

• nedostatočná implementácia finančných tém do osnov
• Obmedzené školenia a metodická podpora pre učiteľov
• nízka motivácia škôl, keďže finančná gramotnosť nie je samostatný predmet

Na druhej strane, pozitívne možno hodnotiť vznik Národného štandardu finančnej gramotnosti, ktorý sa snaží integrovať finančné témy do bežného vyučovania.

Národný štandard finančnej gramotnosti je stratégia vzdelávania zameraná na oblasť financií a manažment osobných financií. Ide o materiál vydaný Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

Prečo by sa finančná gramotnosť mala vyučovať už na základnej škole?

Základná škola je ideálnym prostredím pre budovanie finančnej gramotnosti. Deti sú v tomto veku mimoriadne vnímavé a ochotné učiť sa nové veci. Navyše, práve v tomto období si už dokážu formovať svoje postoje k peniazom, práci, spotrebe aj šetreniu.

Medzi hlavné dôvody, prečo by sa finančná gramotnosť mala vyučovať už na základnej škole, patria:

• Prevencia zadlžovania sa v dospelosti: Deti, ktoré sa naučia, ako fungujú úvery, sa v budúcnosti budú lepšie rozhodovať a nebudú sa zadlžovať bez porozumenia dôsledkom. Je mnoho mladých ľudí, ktorí sa zbytočne zadlžili krátko po dosiahnutí dospelosti, čo ich negatívne ovplyvňuje niekoľko nasledujúcich rokov.
• Finančné návyky: Podobne ako hygienické či stravovacie návyky, aj tie finančné sa formujú v detstve. Kto sa naučí rozumne narábať s peniazmi, bude to praktizovať celý život.
• Reálne životné situácie: Žiaci potrebujú vedieť, čo je nájom, faktúra, platba kartou alebo výpis z banky. Tieto témy by mali byť súčasťou každodenného vyučovania.
• Rozvoj kritického myslenia: Učenie o peniazoch podporuje kritické myslenie. Deti sa učia porovnávať ponuky, hľadať výhodnejšie riešenia, pochopiť riziká a hodnotu peňazí.

Ako sa finančná gramotnosť vyučuje v slovenských školách?

Na Slovensku sa finančná gramotnosť zatiaľ nevyučuje ako samostatný predmet, je integrovaná do viacerých oblastí vzdelávania. Kľúčovým dokumentom je Národný štandard finančnej gramotnosti, ktorý definuje cieľové zručnosti a vedomosti pre jednotlivé stupne vzdelávania.

V máji 2024 realizovala agentúra AKO prieskum na vzorke 1 000 dospelých pre pre inkasnú spoločnosť EOS KSI Slovensko. Ako uvádza TREND, takmer polovica opýtaných si myslí, že by sa finančná gramotnosť mala vyučovať na základných školách ako prevencia pred nezodpovedným nakladaním s peniazmi.

Finančná gramotnosť 1. stupeň ZŠ

Na 1. stupni základnej školy by sa deti mohli učiť základné pojmy ako:

• čo sú peniaze a na čo slúžia
• rozdiel medzi potrebami a túžbami
• čo znamená šetrenie
• ako funguje nákup a výdaj v obchode

Učivo môže byť sprostredkované hrou, rozprávkami alebo simuláciami.

Finančná gramotnosť 2. stupeň ZŠ

Na 2. stupni by sa témy mohli rozširovať o:

• tvorbu jednoduchého rozpočtu
• vysvetlenie fungovania bankového účtu a platobnej karty
• diskusiu o úveroch, poistení či daniach
• základy investovania

Samozrejme, vzdelávanie sa netýka iba školy, rôzne aktivity pre deti k finančnej gramotnosti na tému financií by sa s deťmi mali robiť aj doma. Dôležitá je aj finančná gramotnosť pre stredné školy, kedy už študenti môžu mať aj brigády a teda začínajú pracovať s vyššími sumami peňazí.

Program FinQ

Nezisková organizácia FinQ Centrum, n.o. vznikla ako spoločná iniciatíva Nadácie Slovenskej sporiteľne a Nadácie Národnej banky Slovenska. FinQ je program finančného vzdelávania a rozvoja finančnej kultúry pre školy. Jeho vznik podnietili samotné školy, pretože cítia potrebu finančného vzdelávania žiakov.

Program FinQ má pomôcť žiakom základných a stredných škôl s rozvojom kritického a systémového myslenia v súvislosti s financiami. Finančná gramotnosť pre základné školy je totiž rovnako dôležitá ako pri stredoškolákoch. V praxi testovaný počas dvoch školských rokov – 2019/2020 a 2020/2021 – na vzorke 25 základných a stredných škôl.

Cieľom tohto pilotného overovania bolo posúdiť úroveň finančnej gramotnosti žiakov na rôznych úrovniach vzdelávania. Zároveň sa sledovalo, ako rozvíjanie finančnej kultúry vplýva na ďalšie kľúčové kompetencie žiakov, ako sú čitateľská gramotnosť, schopnosť kriticky myslieť a rozvíjať kreativitu.

Príklady aktivít na rozvoj finančnej gramotnosti

Aktivity na rozvoj finančnej gramotnosti by mali byť hravé, interaktívne a realistické. Samozrejme je potrebné prispôsobiť ich veku dieťaťa. Tu je niekoľko tipov na aktivity pre rozvoj finančnej gramotnosti detí:

Názov aktivity finančnej gramotnosti	Popis	Cieľ
Hra na prácu v cestovnej kancelárii	Deti sa rozdelia na klientov a zamestnancov cestovnej kancelárie. Zamestnanci odpovedajú klientom na otázky súvisiace s menou, kurzom či platbou v zahraničí. Na klienta sa môže zahrať aj dospelý, alebo môže deti iba usmerňovať.	Rozvoj schopnosti orientovať sa vo finančných a menových otázkach pri cestovaní.
Výhra v lotérii	Deti v skupinkách diskutujú, čo by urobili s peniazmi, ak by vyhrali v lotérií. Dospelý by mal diskusiu usmerniť aj k témam ako investovanie, sporenie, dôchodok či zodpovedné míňanie peňazí.	Rozvoj kritického myslenia pri hospodárení s veľkou sumou peňazí, ktorá navyše príde naraz.
Čo si môžem kúpiť za 10 eur?	Každé dieťa napíše, čo všetko by si mohlo kúpiť za 10 eur, prípadne akúkoľvek inú sumu.	Uvedomenie si hodnoty peňazí, cien tovaru a plánovania výdavkov.
Ktorá banka je najlepšia?	Deti si hľadajú online informácie o bankách a porovnávajú úroky na sporiacich účtoch alebo pôžičkách a podobne.	Orientácia v bankových produktoch a schopnosť porovnávať ponuky.
Prečo je dôležité šetriť?	Individuálna práca – žiaci píšu myšlienky o význame šetrenia, diskusia v kruhu.	Uvedomenie si významu finančnej rezervy a možností šetrenia.
Exekúcia	Jedno dieťa hrá exekútora, ostatné musia navrhnúť, čo by predali na splatenie dlhu 500 €, vrátane reálnej hodnoty vecí.	Pochopenie dôsledkov zadlženia, klesajúcej hodnoty vecí a nutnosti finančnej disciplíny.
Vreckové	Deti sa rozhodujú, čo spravia s 20 eur vreckovým, pričom by dospelý mal deti naviesť aj na šetrenie časti vreckového.	Rozvoj schopnosti hospodáriť s malou sumou peňazí a zohľadniť hodnoty.
Kúpiť alebo šetriť?	Dieťa napíše, ktoré veci by si chcelo kúpiť, napríklad za vreckové. Dospelý potom uvedie príklad krízovej situácie, ktorá v rodine môže nastať. Dieťa sa potom musí rozhodnúť, ktorej veci sa vzdá a či minie celý rozpočet, alebo si niečo odloží pre prípady núdze.	Pochopenie potreby priorít a plánovania výdavkov v krízových situáciách.
Simulácia rodinného rozpočtu	Deti si v skupinách vytvoria fiktívnu domácnosť s daným príjmom. Ich úlohou je naplánovať mesačný rozpočet: nájom, jedlo, doprava, zábava, úspory.	Pochopenie štruktúry rodinného rozpočtu a základných výdavkov domácnosti.

Investícia do finančného vzdelávania je investíciou do budúcnosti

Finančná gramotnosť nie je len zručnosťou, ktorá sa niekedy môže hodiť. Je základnou výbavou každého moderného človeka, ktorý chce žiť bez finančného stresu a mať dobré finančné vyhliadky do budúcna.

Jej absencia má závažné dôsledky – od osobných bankrotov až po rôzne sociálne problémy. Naopak, dobré finančné návyky pomáhajú jednotlivcom žiť spokojnejší a stabilnejší život.

Ak rodičia a učitelia chcú, aby budúce generácie boli sebavedomé, samostatné a finančne zodpovedné, musia začať už dnes – a to od základnej školy. Aktivity na rozvoj finančnej gramotnosti by sa mali robiť doma aj v škole. Zavedenie finančnej gramotnosti do školského systému, podpora učiteľov a vytváranie hravých aktivít sú najlepšou investíciou, ktorú môže spoločnosť urobiť.