Choroba z povolania – prevencia, diagnostika a dôsledky

Choroby z povolania sú jedným z vážnych problémov, ktorým môžu čeliť pracovníci v rôznych odvetviach. Tieto ochorenia sú často dôsledkom dlhodobého vystavenia sa rôznym škodlivým faktorom na pracovisku, a môžu mať vážne dôsledky pre zdravie jednotlivca.

V tomto článku sa pozrieme na proces uznania choroby z povolania a zameriame sa na kľúčové aspekty, ako je lekársky posudok, doba trvania priznania choroby z povolania a bodové hodnotenie.

Priznanie ochorenia z povolania a následné udelenie odbornej renty je dôležitým krokom pre pracovníkov, ktorí trpia zdravotnými problémami v dôsledku svojej práce. Preskúmame aké kritériá a postupy sú zapojené do tohto procesu a aké práva a výhody z toho môžu vyplývať pre postihnutých pracovníkov.

Choroby z povolania: Neviditeľné riziká na pracovisku a ich vplyv na zdravie

Choroba z povolania je závažným problémom, ktorý môže postihnúť jednotlivcov v pracovnom prostredí a vzniká v dôsledku vystavenia sa rôznym škodlivým faktorom na pracovisku. Tieto ochorenia môžu mať vážne dôsledky pre zdravie pracovníkov a môžu zahŕňať rôzne typy zdravotných problémov.

Čo je to choroba z povolania?

Je upravená v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zoznam chorôb z povolania tvorí prílohu zákona. Neznamená to však, že každá choroba v danom zozname je chorobou z povolania. Nutnou podmienkou je, že musí vzniknúť pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Vykonávaním pracovných alebo služobných úloh sa rozumie:

• Vykonávanie pracovných povinností, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru, alebo plnenie služobných povinností, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru.
• Vykonávanie činností na pokyn zamestnávateľa.
• Vykonávanie činností, ktoré sú súčasťou pracovnej alebo služobnej cesty.

Činnosti, ktoré sú priamo spojené s plnením pracovných alebo služobných úloh, zahŕňajú:

• Úkony nevyhnutné pre vykonávanie práce, často sa vykonávajúce úkony v priebehu práce alebo úkony potrebné pred začatím alebo po skončení práce, ako napríklad príprava pracovných nástrojov, presun z jedného miesta na druhé na pracovisku alebo úklid pracovných nástrojov.
• Vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení na pokyn zamestnávateľa alebo poskytnutie prvej pomoci v zdravotníckom zariadení a návrat späť na pracovisko.
• Účasť zamestnanca na vzdelávaní a školeniach.

Ako sa prejavujú najčastejšie choroby z povolania?

Existuje niekoľko typických chorôb z povolania, ktoré sa vyskytujú častejšie. Medzi ne patrí napríklad syndróm karpálneho tunela, ktorý sa prejavuje bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením. Človek má rôzne možnosti liečby karpálneho tunela vrátane nechirurgických a chirurgických zákrokov.

Ďalšou bežnou chorobou z povolania je choroba z vibrácií, ktorá postihuje pracovníkov, ktorí pracujú s vibrujúcimi nástrojmi. Príznaky tejto choroby môžu zahŕňať bolesť rúk, prstov, tuhnutie prstov a zbelenie prstov. Taktiež sa stretávame s poruchami sluchu z hluku, ktoré sa prejavujú nedoslýchavosťou a pískaním v ušiach.

Podozrenie na chorobu z povolania

Ak má lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, podozrenie, že ochorenie pacienta je spojené s jeho prácou, odosiela ho na ďalšie vyšetrenia k špecialistovi v oblasti pracovného lekárstva. Posudzovanie chorôb z povolania sa vykonáva na špecializovaných pracoviskách a vyžaduje si detailné vyšetrenie a analýzu pracovných podmienok pacienta.

Včasná diagnostika a správna starostlivosť môžu pomôcť v prevencii a liečbe chorôb z povolania, a tým zabezpečiť lepšiu kvalitu života pracujúcich jednotlivcov.

Ako dlho trvá priznanie choroby z povolania

Proces uznania choroby z povolania je komplexným a zdĺhavým postupom, ktorý vyžaduje viacero krokov a odborných posúdení. Tu je stručný prehľad tohto procesu:

Zistenie podozrenia na súvis ochorenia s prácou:	Začína sa u ošetrujúceho lekára, ktorý môže vyjadriť podozrenie na chorobu z povolania. Avšak, lekár sám nemá autoritu na konečné rozhodnutie o tom, či choroba súvisí s pracovnými podmienkami. Preto môže pacienta odoslať na vyšetrenie k lekárovi so špecializáciou v pracovnom lekárstve, klinickom pracovnom lekárstve alebo klinickej toxikológii.
Odborné stanovisko orgánu verejného zdravotníctva:	Toto stanovisko obsahuje výsledky prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce. Musí byť vypracované do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska, pričom môže byť predĺžené o ďalších 60 dní v prípade zložitých vyšetrovaní.
Lekársky posudok:	Ak nie je prípad sporný, špecializované pracovisko môže vydať lekársky posudok. Uznávanie alebo neuznávanie choroby z povolania je závislé od výsledku lekárskeho posudku.
Rozhodovanie regionálnej komisie:	V prípadoch, kedy je prípad sporný alebo nejednoznačný, sa prípad postupuje k regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania. Táto komisia vypracuje stanovisko do 30 dní od prijatia žiadosti.
Prípad pre celoslovenskú komisiu:	V najzložitejších prípadoch sa prípad môže dostať až pred celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania. Táto komisia rozhodne do 60 dní od prijatia žiadosti a jej stanovisko sa zasiela špecializovanému pracovisku.
Opätovné posudzovanie:	Ak človek nie je spokojný so záverom lekárskeho posudku, môže požiadať o opätovné posúdenie prípadu. To sa vykoná na základe písomnej žiadosti podanej celoslovenskej komisii.
Súdne rozhodnutie:	V niektorých prípadoch môžu sporné otázky spojené s posudzovaním chorôb z povolania a zodpovednosťou zamestnávateľa za ich vznik doriešiť aj súd.

Choroba z povolania a lekársky posudok

Lekársky posudok, týkajúci sa uznania choroby z povolania, je kľúčovým dokumentom v celom procese.

Ak ide o jednoznačné prípady, špecializované pracovisko môže v tejto fáze rozhodnúť o povahe poškodenia zdravia do 30 dní od prijatia odborného stanoviska. Tento posudok sa skladá z:

• Uznania choroby z povolania: V prípade, že lekári dospejúk záveru, že choroba je spojená s pracovnými podmienkami, uznajú ju za chorobu z povolania. Deň vydania tohto lekárskeho posudku sa považuje za deň uznania choroby z povolania.

• Neuznania choroby z povolania: Ak sa v danom prípade nedostanú k záveru, že ide o chorobu z povolania, v lekárskom posudku sa uvedie, že choroba z povolania neuznaná.

V prípadoch, kde existujú sporné, nejednoznačné alebo zložité okolnosti, sa lekársky posudok môže vypracovať až v lehote 30 dní od prijatia stanoviska regionálnej alebo celoslovenskej komisie.

Podmienky pre vydanie lekárskeho posudku

• Fyzická osoba musí trpieť chorobou, ktorá je uvedená v zozname chorôb z povolania.
• Choroba musí vzniknúť alebo podstatne sa zhoršiť v súvislosti s prácou, ktorú fyzická osoba vykonávala.
• Musí existovať príčinná súvislosť medzi prácou vykonávanou fyzickou osobou a vznikom alebo podstatným zhoršením choroby.

Dôsledky vydania lekárskeho posudku

Ak je choroba uznaná za chorobu z povolania, má to nasledujúce dôsledky pre postihnutú osobu:

• Má nárok na náhradu za bolesť a stratu schopnosti vykonávať prácu.
• Môže byť oprávnená na invalidný dôchodok, ak jej schopnosť pracovať je vážne ovplyvnená chorobou z povolania.
• Má nárok na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti a liečby súvisiacej s chorobou z povolania.

Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania je kľúčový krok v procese určenia, či choroba je skutočne spojená s pracovnými podmienkami a či jednotlivec má nárok na príslušné výhody a kompenzácie.

Bodové hodnotenie choroby z povolania

Bodové hodnotenie v rámci náhrady za choroby z povolania je komplexný proces, ktorý sa riadi ustanoveniami Zákona Národnej rady SR č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

A taktiež o zmene a doplnení Zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

Čo zahŕňa bodové hodnotenie

Bodové hodnotenie za bolesť:	Toto hodnotenie sa vykonáva na základe sadzieb bodového hodnotenia za konkrétne časti tela a orgány, napríklad hlavu, oko, ucho, zuby, krk, hrudník, brucho, močovopohlavnú sústavu, chrbticu, nervovú sústavu a horné a dolné končatiny.
Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia:	Toto hodnotenie zohľadňuje sťaženie poškodeného v jeho schopnosti vykonávať každodenné aktivity, spoločenské úlohy a plniť životné potreby.

Kritéria bodového hodnotenia

• Závažnosť poškodenia: Ako závažné je poškodenie na zdraví.
• Predpokladaný vývoj následkov: Aký vývoj následkov sa predpokladá v budúcnosti.

---

Výsledná výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od celkového počtu bodov:

Výška náhrady sa vyjadruje percentom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, teda 2 % za jeden bod.

---

V roku 2022 stanovilo opatrenie MZ SR sumu 24,22 eura za jeden bod. Suma sa pravidelne prehodnocuje a uvádza sa v Opatrení MZ SR.

Lekársky posudok sa vydáva písomne a musí obsahovať informácie o základoch, na ktorých posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Posudok sa môže vydať až po ustálení zdravotného stavu poškodeného. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa lekársky posudok spravidla vydáva až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Hodnotenie bolesti pri chorobách z povolania sa týka iba akútnej formy ochorenia, ak nie je inak ustanovené v zákone.

Choroba z povolania a úrazová renta

Úrazová renta je pravidelná penzijná dávka, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom úrazového poistenia. Pre nárok na úrazovú rentu je potrebné podať žiadosť prostredníctvom formulára dostupného na webovej stránke sociálnej poisťovne. Nárok na túto dávku vzniká v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Výška úrazovej renty sa určuje ako súčin viacerých faktorov. Základnými kritériami sú 30,4167-násobok sumy zodpovedajúcej 80 % vymeriavacieho základu poškodeného počas príslušného obdobia. A taktiež a koeficient závislý od percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti, ktorý posudzuje lekár Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2023 sa úrazová renta zvýšila o 10,9 %.

Pre vyplatenie úrazovej renty pri chore z povolania musia byť splnené určité kritériá:

• posudkový lekár musí zhodnotiť, že pokles pracovnej schopnosti prekračuje 40 %
• žiadateľ o úrazovú rentu nesmie byť v dôchodkovom veku ani nesmie mať nárok na predčasný dôchodok

Nárok na úrazovú rentu neexistuje v období, kedy sa udeľuje úrazový príplatok alebo rekvalifikačné alebo rehabilitačné opatrenia. To znamená, že nárok na úrazovú rentu zaniká v deň, keď poškodený dosiahne dôchodkový vek alebo mu je priznaný predčasný dôchodok.