Daň z dedičstva finančných prostriedkov – dedičské konania, dedenie po rodičoch

Daň z dedičstva bola daň, ktorú museli zaplatiť dediči po úmrtí svojho príbuzného, ktorý im zanechal majetok. Táto daň patrila medzi jednu z najstarších foriem zdanenia a v mnohých krajinách je neoddeliteľnou súčasťou daňového systému. Na Slovensku bola daň z dedičstva majetku a peňazí zrušená reformou v roku 2004.

---

Obsah článku

---

Ak teda osoba zdedí hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, nie je jeho povinnosťou priznávať ho v daňovom priznaní a týmto zaplatiť daň. To však neplatí ak ide o príjem z predaja zdedenej nehnuteľnosti.

Daň z dedičstva finančných prostriedkov

Daň z dedičstva finančných prostriedkov bola od 1. januára 2004 na Slovensku zrušená. V súčasnosti teda nie je potrebné podávať daňové priznanie a platiť daň z dedičstva finančných prostriedkov.

Zmena v rámci daňovej reformy

Do roku 2004 existovala daň z dedičstva finančných prostriedkov, ktorá bola zrušená zákonom č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v rámci daňovej reformy. Preto príjem získaný dedením nehnuteľnosti (dom, byt, nebytový priestor či časti nehnuteľnosti) ani hnuteľnej veci, práva či inej majetkovej hodnoty už nepodlieha dani z príjmu.

Hoci obavy z dane z dedičstva finančných prostriedkov pretrvávajú, po dedení už nie je potrebné priznávať tento príjem v daňovom priznaní ani z neho platiť daň.

Pred zrušením tejto dane sa sadzby dane z dedičstva finančných prostriedkov líšili podľa vzťahu medzi dedičom a zosnulým.

• Dedičstvo v priamom rade bolo oslobodené od dane, čo znamenalo, že potomkovia neplatili žiadnu daň za dedičstvo.
• Dedičstvo v nepriamom rade podliehalo dani so sadzbou 10 %. Manžel alebo manželka boli oslobodení od dane za dedičstvo finančných prostriedkov.

Táto zmena v daňovom systéme, vrátane oslobodenia od dedičskej dane z hotovosti, priniesla významnú úľavu pre dedičov a zjednodušila postupy spojené s dedičstvom finančných aktív.

Dedičská daň z hotovosti

Dedičstvo v hotovosti sa považuje za nepeňažný príjem, a preto sa pri jeho zdaňovaní uplatňujú oslobodenia od dane z príjmov. Dediča nemusia dedenú hotovosť priznávať v daňovom priznaní a nemusia z nej platiť daň.

Dedičská daň z hotovosti a jej oslobodenie sa vzťahuje na:

• Hotovosť, ktorú dedič zdedí priamo od poručiteľa (zomrelého).
• Hotovosť, ktorú dedič zdedí z bankového účtu poručiteľa.
• Hotovosť, ktorú dedič zdedí z predaja nehnuteľnosti, ktorá patrila poručiteľovi.

Dedičstvo po rodičoch

Dedičstvo po rodičoch je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré nám môžu zanechať. Je to nielen finančná alebo materiálna, avšak aj veľmi cenná duchovná hodnota.

• Podľa zákona má nárok na dedičstvo po rodičoch najskôr prirodzený potomok, čiže dieťa. Ak však dôjde k úmrtiu potomka, jeho podiel na dedičstve automaticky prejde na jeho deti, teda na vnúčatá. Ak dieťa zomrie pred rodičmi, jeho podiel dedí jeho vlastné dieťa, ak ho mal.

• Okrem prirodzených potomkov má nárok na dedičstvo aj manžel/ka zosnulého rodiča. V niektorých prípadoch môže dôjsť k situácii, keď zosnulý rodič nezanechal žiaden majetok alebo všetok majetok zanechal iným dedičom.

Je dôležité mať na pamäti, že dedičstvo po rodičoch nie je len o majetku, avšak aj o záväzkoch. Deti dedia nielen aktíva, avšak aj záväzky, teda aj dlhy, ktoré zanechali ich rodičia. Ak však dedič nemá záujem prijať dedičstvo aj s dlhmi, má možnosť ho odmietnuť.

V prípade, že sa vyskytnú konflikty medzi dedičmi alebo pochybnosti o skutočnej vôle zosnulého rodiča, je možné dedičské konanie urobiť vo forme súdneho konania.

Daň z predaja nehnuteľnosti z dedičstva

Daň z predaja nehnuteľnosti z dedičstva je jedna z foriem daní, ktorá sa vzťahuje na predaj nehnuteľného majetku, ktorý bol zdedený po zosnulom. Táto daň sa platí v prípade, že dedič predáva nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve zomrelej osoby menej ako 5 rokov, prípadne ak počet rokov, kedy pôvodný vlastník a dedič nehnuteľnosti vlastnili nehnuteľnosť nepresiahol 5 rokov.

Cieľom dane z predaja nehnuteľnosti z dedičstva je zabezpečiť spravodlivý príjem pre štát z majetku, ktorý bol pôvodne vlastnený zosnulým. Táto daň je preto povinnosťou dediča a jej výška sa odvíja od hodnoty predávanej nehnuteľnosti.

Koľko je daň z dedičstva? Aké sú poplatky?

V dnešnej dobe už nie je potrebné zaoberať sa otázkou koľko je daň z dedičstva, nakoľko daň z dedičstva bola zrušená daňovou reformou od januára 2004. To znamená, že ak sa zdedí hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, nie je povinnosť priznávať ho v daňovom priznaní.

Poplatky z dedičstva boli celkom zrušené, dane sa platia iba v prípade predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením.

Odpoveď na otázku koľko je daň z dedičstva je teda pozitívna pre všetkých, ktorí zdedili majetok alebo finančné prostriedky. Poplatky z dedičstva sa v týchto prípadoch neplatia.

Čo sú to dedičské konania?

Dedičské konania sú súdne konania, ktoré sa týkajú rozdelenia majetku po úmrtí osoby. Tieto konania začínajú v okamihu, keď zomrie majiteľ danej nehnuteľnosti alebo majetku a jeho rodina nemá užívateľnú dohodu alebo závet, ktorý by určil dedičov a rozdelenie majetku.

V prípade, že zosnulý má užívateľnú dohodu alebo závet, konajú sa dedičské konania podľa nich. Ak však nie je žiadna takáto dohoda alebo závet, konanie zahŕňa súdne rozhodnutie o tom, kto bude dedičom a aké dedičské podiely budú mať.

Dedičské konania môžu trvať pomerne dlho a môžu byť komplikované najmä v prípade, že je viacero dedičov alebo ak majetok zosnulého je vo viacerých krajinách. V takýchto prípadoch môžu dedičské konania ešte viac skomplikovať právne a administratívne postupy.

Dedičské konania a poplatky

S dedičským konaním sú spojené poplatky, ktoré musia zaplatiť dediči. Ekonomický portál Finsider ponúka kalkulačku na výpočet týchto poplatkov, ktoré sa vypočítajú na základe hodnoty zdedeného majetku.

Pri dedičskom konaní sa platia dva druhy poplatkov: notársky a súdny.

Poplatky za dedičské konania u notára

Notárske poplatky sa vypočítavajú na základe hodnoty majetku poručiteľa. Notár v dedičskom konaní vystupuje ako súdny komisár a jeho odmena sa stanovuje podľa nasledujúcich sadzieb:

• Prvých 3 300 eur hodnoty majetku: 2%
• Presahujúca suma až do 16 500 eur: 1%
• Presahujúca suma až do 33 100 eur: 0,7%
• Presahujúca suma až do 99 500 eur: 0,4%
• Presahujúca suma až do 663 800 eur: 0,2%
• Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava

---

Minimálna odmena pre notára ako súdneho komisára je 23 eur. Poplatky za dedičské konania pre notára platí každý dedič zvlášť. Ak úkony notára boli mimoriadne obťažné alebo časovo náročné, môže byť odmena zvýšená až o 50%.

---

Poplatky za dedičské konania na súde

Okrem notárskych poplatkov sa platí aj súdny poplatok, ktorý sa platí len raz a môže ho zaplatiť ktorýkoľvek z dedičov. Súdny poplatok sa vyberá za jednotlivé úkony podľa sadzobníka súdnych poplatkov:

• Konanie o dedičstve do 3 319 eur: 10 eur
• Konanie o dedičstve do 9 958 eur: 25 eur
• Konanie o dedičstve nad 9 958 eur: 0,2 % z čistej hodnoty dedičstva, maximálne 250 eur
• Prejednanie novoobjaveného majetku: 1 % z čistej hodnoty, minimálne 10 eur, maximálne 250 eur
• Odvolanie proti rozhodnutiu súdu: 25 eur

Okrem notárskych a súdnych poplatkov môžu byť s dedičstvom spojené aj ďalšie výdavky, napríklad na znalecký posudok pri nehnuteľnostiach.

Dedenie po manželovi

Dedenie po manželovi je proces, ktorý nastáva v prípade, že muž zomrie a nechá za sebou svoju rodinu. Tento proces môže byť komplikovaný a zložitý, hlavne pre blízkych príbuzných, ktorí musia čeliť emocionálnemu a právnemu aspektu.

Väčšina manželov má vytvorený závet, ktorý určuje, ako bude majetok rozdelený medzi pozostalých. Avšak, v prípade, že takýto závet neexistuje alebo nie je platný, nastáva dedenie podľa zákona.

Zákon určuje, že po manželovi dedí jeho manželka alebo manžel a potom jeho deti. V prípade, že jeden z potomkov zomrel, jeho podiel preberajú jeho deti.

Okrem majetku môže byť manželom po jeho smrti dedené aj podnikanie alebo podnikový podiel. V tomto prípade majú dediči právo na prebratie akcií alebo výplaty finančnej čiastky, ktorá odpovedá podielu, ktorý dedičovi prináleží.

Dedenie v priamom rade

Dedenie v priamom rade je jednou z najdôležitejších a najbežnejších foriem dedičstva. Toto dedičstvo zahŕňa majetok a práva zomrelého, ktorý sa automaticky prenášajú na jeho potomkov, deti, vnúčatá, pravnúčatá a ďalšie príbuzné osoby v priamom rade.

Väčšina krajín má vlastné zákony, ktoré určujú postup dedenia v priamom rade. V niektorých prípadoch môžu byť tieto zákony pomerne jednoduché, zatiaľ čo v iných môžu byť veľmi komplexné a môžu sa líšiť v závislosti od štátu alebo krajiny.

Dediaci v priamom rade sú obvykle najbližší príbuzní zomrelého a majú právo na dedičstvo bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uvedení vo vôli zomrelého. Táto forma dedenia zabezpečuje, že majetok sa prenesie na následníkov krvnou väzbou, čo umožňuje udržať bohatstvo rodiny v jednej línii a zabraňuje jeho rozpadu.

Okrem majetku a finančných aktív môže dedenie v priamom rade zahŕňať aj prezentačné predmety a rodinné tradície.

Ako sa dedia peniaze?

Ako sa dedia peniaze je veľmi dôležitá téma pre každého z nás. Peniaze sú dôležitou súčasťou našich životov a poskytujú nám finančnú stabilitu a možnosti pre splnenie našich potrieb a túžob.

Dedenie peňazí je proces, pri ktorom majetok po zosnulom prechádza na dedičov. Tento proces sa riadi zákonmi a dedičmi môžu byť osoby blízke zosnulému, ako aj iné osoby, ktoré boli v jeho živote dôležité.

Ako sa dedia peniaze? Prvým krokom je zistenie, či zosnulý nezanechal žiadny závet. Ak áno, potom sa jeho obsah stanoví podľa vôle zosnulého a dodržiavať sa musí v súlade s právnymi predpismi. Ak však zosnulý závet nezanechal, dedičmi sa stanú osoby určené v zákone.

Po stanovení dedičov musí byť tiež určený spôsob dedenia. Existujú dva spôsoby dedenia. Dedenie podľa zákona a dedenie podľa závetu.

V prípade dedenia podľa zákona majú dediči právo na dedičský podiel podľa svojho stupňa príbuznosti so zosnulým. Pri dedení podľa závetu sa zosnulého rozhodnutie dodrží, avšak musí byť v súlade so zákonom.

Dôležitou súčasťou dedenia je aj zistenie hodnoty majetku a jeho rozdelenie medzi dedičov. Tento proces môže byť komplikovaný, najmä ak zosnulý zanechal veľký a rozmanitý majetok. V takom prípade sa často vyžaduje pomoc právnika alebo notára.

Po určení dedičov a rozdelení majetku nasleduje fáza distribúcie dedičského podielu. Tento proces sa vykonáva na základe dedičského titulu, ktorým je buď závet alebo rozhodnutie súdu. Dedičský podiel môže byť rozdelený buď v hotovosti alebo v podobe majetku.

Výška dane z dedičstva

Výška dane z dedičstva je určená podľa zákonov každej jednotlivej krajiny. Všeobecne platí, že je stanovená percentuálnou čiastkou z celkovej hodnoty majetku, ktorý dediči získajú po zosnulom. Táto daň má byť príjmom štátu, ktorý ju môže použiť na financovanie rôznych projektov a služieb pre obyvateľov.

Výška dane z dedičstva sa na Slovensku neurčuje, nakoľko daň z dedičstva majetku a peňazí bola v januári 2004 zrušená.

Ako sa vyhnúť poplatkom pri dedení?

Ak sa záujemca zamýšľa nad otázkou ako sa vyhnúť poplatkom pri dedení, vzdanie sa dedičstva je možnosťou, ako tak urobiť. Ak sa pozostalý vzdá dedičstva, nebude platiť poplatky za dedičské konanie.

Mnohí sa zamýšľajú nad tým, ako sa vyhnúť poplatkom pri dedení. Ak osoba, ktorá zomrela mala skutočne minimálny majetok, ktorý je menší ako samotné poplatky, v tom prípade je na mieste vzdanie sa dedičstva a tým sa vyhnúť poplatkom.

Vzdanie sa dedičstva – kedy a ako to urobiť?

Dedičstvo môžno odmietnuť aktívnym úkonom, čím sa dedič vzdá dedičských práv. Tento krok je nevyhnutný, ak nechce byť nútený prijímať dedičstvo proti svojej vôli.

Forma vzdania sa dedičstva

Dedičstvo môžno odmietnúť:

1. Ústnym vyhlásením na súde alebo u notára.
2. Písomným vyhlásením zaslaným súdnemu komisárovi.

Vyhlásenie musí byť doručené súdnemu komisárovi do jedného mesiaca od upovedomenia o danom dedičskom práve.

Účinky vzdania sa dedičstva	Odmietnutím dedičstva prestáva byť dedičom. Tento akt má spätné právne účinky, čo znamená, že sa na bývalého dediča nahliada, akoby v čase smrti poručiteľa neexistoval. To je dôležité pre určenie ďalších dedičov. Na platnosť vzdania sa dedičstva nemá vplyv, či mal človek správnu predstavu o stave majetku alebo dlhoch.
Kedy nie je možné dedičstvo odmietnuť	Dedičstvo nemôžno odmietnuť, ak svojím konaním prejaví človek záujem o majetok, napríklad ak začne užívať majetok po poručiteľovi. Na druhej strane, udržiavanie majetku (napr. polievanie záhrady) sa nepovažuje za prejav záujmu o dedičstvo.
Vyhlásenie musí byť bezvýhradné	Odmietnutie dedičstva musí byť bezvýhradné a bezpodmienečné. Vyhlásenie, že človek odmieta dedičstvo s výhradou alebo v prospech inej osoby, nebude považované za platné odmietnutie.
Odvolanie odmietnutia dedičstva	Vzdanie sa dedičstva je neodvolateľné, rovnako ako vyhlásenie, že dedičstvo dedič neodmieta. Tieto úkony nie je možné vziať späť ani v rámci zákonnej lehoty.

Nadobudnutie dedičstva nevyžaduje aktívny úkon dediča. Ak však nechce prijať dedičstvo, musí to aktívne vyjadriť správnym spôsobom, voči správnej osobe a v stanovenej lehote, inak sa môže stať dedičom aj proti svojej vôli.