Ako fungujú dane na Slovensku – základy, ktoré by mal vedieť každý

Platiť dane je povinnosť, ktorá sa týka každého zamestnanca, živnostníka aj podnikateľa. Napriek tomu veľa ľudí netuší, ako presne dane na Slovensku fungujú, kedy je potrebné podať daňové priznanie či ako si legálne znížiť daňový základ.

Tento článok zrozumiteľne vysvetlí základné typy daní, sadzby, termíny a najčastejšie chyby, ktorým sa oplatí vyhnúť. Vďaka tomu sa dá získať istota v daňových otázkach a človek sa naučí lepšie hospodáriť so svojimi financiami. Cieľom je zvýšiť daňovú gramotnosť a pomôcť občanom lepšie sa orientovať v daňovom systéme Slovenskej republiky.

---

Obsah článku

---

Prečo by mal každý rozumieť daniam?

Na Slovensku sú dane považované za základný pilier verejných financií. Bez ich správneho výberu by nebolo možné financovať zdravotníctvo, školstvo, dopravu ani iné verejné služby. Napriek tomu sa daňová gramotnosť považuje za nedostatočnú. Preto by mala byť zvyšovaná u všetkých vrstiev obyvateľstva.

Dane sú povinné platby, ktoré štát vyžaduje od fyzických a právnických osôb. Ich správne pochopenie je nevyhnutné, pretože ovplyvňujú mnohé aspekty života, od výšky mzdy po ceny tovarov a služieb. Znalosť daňového systému umožňuje občanom efektívne plánovať svoje financie a vyhýbať sa zbytočným sankciám.

Každý občan je ovplyvňovaný daňovým systémom, či už ako zamestnanec, podnikateľ, spotrebiteľ alebo vlastník nehnuteľnosti. Daňové priznanie je každoročne podávané miliónmi daňovníkov. Chyby v ňom môžu spôsobiť zbytočné pokuty alebo nedoplatky.

Preto by mali byť základné princípy fungovania daní na Slovensku známe širokej verejnosti. Dane sa platia z príjmov, zahrnuté sú aj v cenách výrobkov, služieb či pri vlastníctve majetku. Ich správne pochopenie prispieva k finančnej istote jednotlivcov aj celej spoločnosti.

Základné typy daní na Slovensku

Na Slovensku sú dane rozdeľované do niekoľkých základných kategórií: dane z príjmu, daň z pridanej hodnoty (DPH), miestne dane a spotrebné dane. Každý typ dane je vyberaný iným spôsobom a platí sa v rôznom časovom horizonte.

Daň z príjmu

Daň z príjmu sa platí z príjmov fyzických aj právnických osôb. U fyzických osôb je platená z príjmov zo závislej činnosti (zamestnania), podnikania, prenájmu, kapitálových príjmov či ostatných príjmov. U právnických osôb je predmetom dane zisk spoločnosti.

Daň z príjmu fyzických osôb je na Slovensku rozdelená do dvoch pásiem:

• 19 % sadzba sa uplatňuje do určitého výškového limitu základu dane (176,8-násobok sumy životného minima)
• 25 % sadzba sa uplatňuje na príjmy nad tento limit

Daň z príjmu právnických osôb sa určuje inak. U právnických osôb je sadzba dane z príjmu závislá na príjmoch, resp. výnosoch. Spoločnosť, ktorá v roku 2025 dosiahne výnos do 100 000 eur, v budúcom roku zaplatí daň 10 %. Pri prekročení hranice 100 000 zaplatí 21 % a ak výnos presiahne 5 miliónov eur, daň bude vo výške 24 %.

Živnostník je na účely dane z príjmu považovaný za fyzickú osobu s podnikateľskou činnosťou, pričom má možnosť uplatniť si výdavky skutočné alebo paušálne.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

DPH na Slovensku patrí medzi najvýznamnejšie príjmy štátneho rozpočtu. Ide o daň, ktorá je pripočítavaná k cene tovarov a služieb a je platená konečným spotrebiteľom. Štandardná sadzba DPH na Slovensku je 23 %, znížená sadzba 19 % a 5 % sa uplatňuje napríklad na lieky, knihy alebo vybrané potraviny.

Zdaniteľná osoba so sídlom na Slovensku sa stáva platiteľom DPH automaticky od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho roka po tom, čo v predchádzajúcom roku prekročila obrat 50 000 eur.

Okrem tejto základnej podmienky však môže dôjsť k skoršej registrácii na DPH, ak sa naplnia určité zákonom stanovené podmienky. Takýmito podmienkami sú napríklad:

• ak zdaniteľná osoba počas bežného roka prekročí hranicu obratu 62 500 eur
• alebo ak nastane konkrétna situácia definovaná zákonom o DPH – napríklad nadobudnutie podniku alebo jeho časti, rozdelenie spoločnosti odštiepením, či predaj stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, pri ktorom sa očakáva obrat nad 62 500 eur, alebo prijatie platby ešte pred uskutočnením týchto dodaní

Po novom teda platí, že daňovníci musia sledovať dve hranice obratu: 50 000 eur a 62 500 eur. Tieto nahrádzajú pôvodnú hranicu 49 790 eur. Naďalej zostáva možnosť dobrovoľne sa zaregistrovať ako platiteľ DPH aj pred dosiahnutím 50-tisícového obratu, ako aj po jeho prekročení, ak obrat ešte nepresiahol hranicu 62 500 eur.

Miestne dane

Miestne dane sú spravované obcami a mestami a patria medzi ne:

• daň z nehnuteľnosti
• daň za psa
• daň za užívanie verejného priestranstva
• daň za ubytovanie a iné

Daň z nehnuteľnosti je vyberaná na základe výmery a typu nehnuteľnosti a jej sadzba sa určuje obcou. Miestne dane sú často jedným z hlavných príjmov obecných rozpočtov.

Spotrebné dane

Spotrebné dane sa vzťahujú na vybrané tovary. Ich cieľom je okrem príjmu do štátneho rozpočtu aj regulácia spotreby určitých produktov. Spotrebné dane sú zahrnuté v konečnej cene výrobkov a sú teda platené konečným spotrebiteľom.

Na Slovensku sa týkajú:

• alkoholických nápojov – lieh, víno, medziprodukt a pivo
• elektriny, uhlia a zemného plynu
• minerálnych olejov – napr. motorová nafta, motorový benzín, mazací olej, vykurovací olej, LPG a ďalšie
• tabakových výrobkov – cigareta, cigara, cigarka a tabak, tabaková surovina (tabakový list rastliny druhu Nicotiana tabacum, tabakový zvyšok, tabaková fólia), bezdymový tabakový výrobok a výrobok súvisiaci s tabakovým výrobkom

Tieto dane sú koncipované ako jednostupňové, čo znamená, že sa vyberajú len raz a spravidla v okamihu, keď dôjde k vyskladneniu tovaru výrobcom alebo pri jeho dovoze či preprave na územie Slovenska. Zdanenie teda nastáva už pri vzniku alebo vstupe tovaru do hospodárskeho obehu, nie až pri jeho predaji spotrebiteľovi.

Hoci tieto dane nie sú platené priamo fyzickými alebo právnickými osobami, ich finančný vplyv sa naplno prejavuje pri nákupe daných tovarov, pretože sú zahrnuté v ich konečnej cene.

Výnos zo spotrebných daní tvorí významnú časť príjmov štátneho rozpočtu a zároveň slúži aj ako nástroj na reguláciu spotreby – najmä pri produktoch so zdravotnými alebo environmentálnymi rizikami.

Kto a kedy podáva daňové priznanie?

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov je na Slovensku upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky fyzické aj právnické osoby, ktorým za zdaňovacie obdobie vznikol zdaniteľný príjem presahujúci zákonom stanovený limit, alebo na ktoré sa vzťahujú iné zákonom definované okolnosti.

Daňové priznanie sa musí podať v prípade, ak zdaniteľné príjmy fyzickej osoby za rok presiahnu stanovenú sumu (2 289,63 eur v roku 2024), ktorá sa však môže každý rok meniť.

Zároveň je potrebné, aby po odpočítaní výdavkov a uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane (ak je možné ju použiť) vznikla daňová povinnosť.

Ak príjem danú hranicu nepresiahne, priznanie sa podať nemusí, ak však má daňovník stratu, priznanie sa tiež nepodáva, pokiaľ to nevyžaduje iná povinnosť.

Podľa platnej legislatívy sa rozlišujú dva typy daňových priznaní:

• Typ A: Podáva sa vtedy, ak daňovník dosahuje príjmy len zo závislej činnosti (t. j. zo zamestnania).
• Typ B: Podáva sa v prípade, ak daňovník dosahuje iné príjmy než len zo zamestnania, napr. z podnikania, prenájmu, kapitálového majetku či príležitostných činností.

Medzi subjekty, ktoré majú povinnosť podať daňové priznanie, patria:

• Zamestnanci, ktorým počas roka vznikli aj iné príjmy (napr. z prenájmu, predaja nehnuteľnosti alebo z obchodovania s cennými papiermi).
• SZČO, samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia alebo iného zákonného titulu.
• Právnické osoby, teda najmä obchodné spoločnosti a iné podnikateľské subjekty.
• Dediči a právni nástupcovia, ak preberajú daňové povinnosti po zomrelom podnikateľovi alebo fyzickej osobe.
• Osoby s daňovým domicilom v SR, ktoré dosahujú príjmy zo zahraničia.

Živnostník je fyzická alebo právnická osoba? Živnosť predstavuje jednu z foriem podnikania, ktorá sa riadi pravidlami stanovenými živnostenským zákonom. Okrem živností však existujú aj iné typy podnikania, ako napríklad činnosť advokátov či bankových inštitúcií. Často sa termín „živnostník“ spája výlučne s fyzickou osobou – podnikateľom. Živnosť môžu prevádzkovať aj právnické osoby, napríklad spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Či už ide o fyzické alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť formou živnosti, všetky sú evidované v živnostenskom registri.

Dôležité termíny

Štandardný termín pre podanie daňového priznania je 31. marec nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia. Ide o posledný možný deň, kedy podať daňové priznanie. Termín môže byť predĺžený o tri mesiace (do 30. júna), ak je podaná žiadosť. Podať ju treba do 31. marca. Ak má daňovník príjmy zo zahraničia, môže si termín predĺžiť až o šesť mesiacov.

Kto nemá povinnosť podať priznanie?

• Osoby, ktoré mali za celý rok príjmy len zo zamestnania u jedného zamestnávateľa (alebo postupne viacerých), pričom požiadali posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane do 15. februára nasledujúceho roka.
• Osoby, ktorých ročný zdaniteľný príjem nepresiahol zákonný limit a zároveň im nevznikla žiadna ďalšia zákonná povinnosť na podanie priznania.

Tiež je dôležité vedieť, ako podať daňové priznanie. Daňové priznanie sa podáva výhradne elektronicky, pokiaľ ide o právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby. Podanie prebieha prostredníctvom portálu Finančnej správy SR. V papierovej forme podávajú daňové priznanie fyzické osoby, ktoré nepodnikajú. Všetky daňové priznania spracováva Finančná správa.

Daň z nehnuteľností

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je potrebné podať vtedy, ak počas predchádzajúceho kalendárneho roka došlo k zmene vo vlastníctve, držbe alebo užívaní nehnuteľnosti. Túto povinnosť má každý daňovník, ktorý sa stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, napríklad:

• kúpou
• darovaním
• dedením
• alebo na základe inej právnej skutočnosti

Priznanie sa podáva príslušnému správcovi dane, teda obci alebo mestu, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a to najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka po vzniku tejto skutočnosti.

V daňovom priznaní sa uvádzajú všetky rozhodujúce údaje o nehnuteľnosti, ako je druh nehnuteľnosti, výmera pozemku alebo zastavanej plochy, typ stavby či spôsob jej využitia. Ak nedôjde k žiadnej zmene v údajoch oproti predchádzajúcemu roku, daňovník nové priznanie podávať nemusí.

Priznanie možno podať elektronicky (ak to obec umožňuje), osobne alebo poštou. Po podaní priznania obec vyrubí daň rozhodnutím, ktoré je následne daňovníkovi doručené. Platbu je potrebné uhradiť v stanovenej lehote, najčastejšie do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Ako sa počítajú dane – jednoduchý prehľad

Výpočet dane z príjmov fyzických osôb na Slovensku prebieha v niekoľkých krokoch, pričom každý z nich ovplyvňuje konečnú výšku daňovej povinnosti. Tento proces je definovaný zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zahŕňa nasledujúce etapy:

Určenie zdaniteľných príjmov

Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňajú všetky príjmy dosiahnuté počas zdaňovacieho obdobia, vrátane príjmov zo závislej činnosti (zamestnania), podnikania, prenájmu, kapitálového majetku a ostatných príležitostných činností.

Výpočet základu dane

Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovo uznanými výdavkami. Daňovník si môže vybrať medzi dvoma metódami:

• Skutočné výdavky: Vyžaduje vedenie podrobnej daňovej evidencie alebo účtovníctva, kde sa evidujú všetky príjmy a výdavky spojené s podnikaním.
• Paušálne výdavky živnostníka: Predstavujú 60 % z úhrnu príjmov, maximálne však 20 000 eur ročne. K týmto výdavkom možno pripočítať aj zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie .

Po určení základu dane je možné ho znížiť o nezdaniteľné časti, napríklad na manžela alebo manželku či doplnkové dôchodkové sporenie. Tiež je možné uplatnenie rôznych daňových bonusov.

Určenie sadzby dane

Sadzby dane z príjmov fyzických osôb v roku 2025:

• 19 % zo základu dane do 48 441,43 eur (vrátane)
• 25 % z časti základu dane nad 48 441,43 eur

Platí pre príjmy zo závislej činnosti, prenájmu, použitia umeleckého diela a výkonu, ostatné príjmy, podnikanie a iná SZČO, ak príjmy presiahnu 100 000 eur. Sadzba 15 % pre podnikateľov a SZČO, ak príjmy nepresiahnu 100 000 eur.

Osobitné sadzby:

• 19 % z príjmov z kapitálového majetku (§ 7)
• 7 %, 10 % alebo 35 % podľa typu podielu na zisku alebo likvidačného zostatku (§ 51e)

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane sa najskôr uplatní na príjmy zo zamestnania (§ 5). Ak zostane časť nevyužitá, zvyšok sa použije na zníženie základu dane z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2).

Výpočet a úhrada dane

Po aplikácii príslušnej sadzby sa vypočíta konečná daňová povinnosť, teda koľko je daň z príjmu. Daňovník je povinný túto sumu uhradiť do lehoty stanovenej zákonom, spravidla do 31. marca nasledujúceho roka, pokiaľ nepožiada o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.

Príklady výpočtu dane

Tu je zjednodušený príklad výpočtu dane pre rôzne situácie.

Príklad č. 1: Paušálne výdavky + daňový bonus na 1 dieťa

• Príjmy (za rok 2024): 20 000 €
• Výdavky (paušálne): 60 % z 20 000 € = 12 000 €
• Zaplatené odvody (SZČO): 3 500 €
• Základ dane pred uplatnením NČZD: 20 000 € − 12 000 € − 3 500 € = 4 500 €

✅ Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD na daňovníka):

• Ročne: 5 646,48 €
• Základ dane (4 500 €) je nižší ako NČZD → daň je 0 €

✅ Daňový bonus na 1 dieťa do 18 rokov:

• 12 mesiacov × 140 € = 1 680 €
• Ale keďže daň je 0 €, nie je z čoho bonus odpočítať, živnostník dostane daňový bonus vyplatený od štátu ako tzv. daňový preplatok.

👉 Výsledok: Preplatok (daňový bonus): 1 680 €, daň na úhradu: 0 €

Príklad č. 2: Skutočné výdavky + bez detí

• Príjmy: 40 000 €
• Výdavky (reálne): 12 000 €
• Zaplatené odvody (SZČO): 4 000 €
• Základ dane: 40 000 − 12 000 − 4 000 = 24 000 €

✅ Nezdaniteľná časť základu dane:

• Základ dane (24 000 €) je nižší ako 22 048 € + 5 646,48 € → NČZD v plnej výške: 5 646,48 €
• Základ dane po NČZD: 24 000 − 5 646,48 = 18 353,52 €

✅ Sadzba dane:

• Základ dane je pod 49 790 €, takže sa použije sadzba 15 %
• Daň pred zľavami a bonusmi: 15 % z 18 353,52 € = 2 753,03 €

👉 Výsledok: Preplatok alebo nedoplatok závisí od zaplatených preddavkov počas roka. Daň na úhradu: 2 753,03 €

Najčastejšie chyby pri podávaní daňového priznania

Mnoho daňových priznaní je ročne opravovaných alebo vracaných kvôli chybám. Medzi najčastejšie chyby patria:

• Zmeškané termíny: Podanie po 31. marci bez žiadosti o predĺženie. Zároveň ide o termín, kedy sa platí daň z príjmu, teda posledný deň, kedy musí byť zaplatená.
• Nesprávne údaje: Zlé identifikačné čísla, príjmy alebo výdavky.
• Zanedbanie odpočítateľných položiek: Neuplatnenie si nárokov na daňové bonusy alebo nezdaniteľné časti.

Chybne podané priznanie môže viesť k pokutám alebo zbytočne vyšším daňovým povinnostiam.

Kde hľadať pomoc a informácie?

Pre získanie relevantných informácií o daňovej problematike sa odporúča obrátiť sa na dôveryhodné zdroje:

• Finančná správa SR: Oficiálna stránka www.financnasprava.sk poskytuje formuláre, návody, termíny a e-služby pre daňovníkov.
• Overené účtovnícke firmy a poradenské weby: Účtovné kancelárie poskytujú poradenstvo pri daňovom priznaní, optimalizácii daní a vedení účtovníctva.
• Online nástroje na výpočet dane: Rôzne kalkulačky na výpočet DPH, dane z príjmu či paušálnych výdavkov uľahčujú orientáciu.

Základy daní ako základ finančnej istoty

Znalosť daňovej problematiky sa považuje za súčasť finančnej gramotnosti. Dane ovplyvňujú každodenný život jednotlivca – od ceny potravín až po výšku čistej mzdy. Ich správnym pochopením je možné vyhnúť sa chybám, pokutám a zároveň uplatniť si všetky zákonné výhody, ktoré slovenský daňový systém umožňuje.

Každý občan by mal poznať základy, teda koľko je daň z príjmu, kedy sa platí daň z príjmu, ako podať daňové priznanie a kde nájsť pomoc, ak si nie je istý. Zodpovedný prístup k daňovým povinnostiam pomáha nielen jednotlivcom, ale aj celej spoločnosti.