Európsky parlament – úlohy, predseda a poslanci

Europsky parlament (EP) predstavuje kľúčový orgán Európskej únie, v ktorom sa spájajú hlasy poslancov z rôznych členských štátov. S jeho predsedom a početným zastúpením poslancov má výrazný vplyv na formovanie európskej politiky a rozhodovacích procesov.

Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty Europskej únie, vrátane počtu poslancov v parlamente a úlohy predsedu Európskej komisie. Ako tieto faktory prispievajú k utváraniu európskej demokracie a akým výzvam môžu čeliť? Európsky parlament – miesto, kde sa spája pluralita názorov s cieľom dosiahnuť jednotu a posunúť Európu vpred.

Vznik Európskeho parlamentu

Európsky parlament (EP) predstavuje priamo volený orgán Európskej únie (EÚ) s legislatívnou, kontrolnou a rozpočtovou zodpovednosťou. Jeho vznik sa datuje do roku 1957, keď podpísali Rímske zmluvy, zakladajúce Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).

Pôvodne bol EP poradným orgánom, no s postupným rozširovaním jeho právomocí sa stal kľúčovým hráčom v európskom legislatívnom procese.

Od roku 1962, kedy získal svoje meno – Európsky parlament, sa stal dôležitým miestom demokratickej reprezentácie občanov EÚ. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnili v roku 1979, umožňujúc občanom priamo ovplyvňovať politiku EÚ. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť participáciu občanov a zabezpečiť demokratickú kontrolu nad európskymi inštitúciami.

Európsky parlament sídli v troch mestách: Štrasburgu, Bruseli a Luxemburgu. Poslanci EP sa združujú podľa politických frakcií, nie podľa štátnej príslušnosti, čím sa podporuje európska solidarita a spolupráca. Vo svojej histórii prešiel EP mnohými reformami, posilňovaním svojich právomocí a účinnosti.

Úlohy parlamentu v rámci EÚ

Európsky parlament je nepochybne srdcom európskej demokracie, vykonávajúc rôznorodé úlohy, ktoré zabezpečujú efektívne fungovanie Európskej únie. Jeho úloha nekončí len pri legislatívnej právomoci, ale zahŕňa aj dohľad, kontrolu a schvaľovanie rozpočtu. Tu sú hlavné úlohy, ktoré EP vykonáva v politickom spektre EÚ:

1. Legislatívna úloha:
   • EP spolu s Radou EÚ prijíma právne predpisy, ktoré sú výsledkom návrhov Európskej komisie. To znamená, že EP hrá kľúčovú rolu pri formovaní legislatívy, ktorá ovplyvňuje všetkých občanov EÚ.
   • Taktiež rozhoduje o medzinárodných dohodách a rozširovaní EÚ, čím má vplyv na zahraničnú politiku a rozširovanie únie na nové členské štáty.
2. Dohľad:
   • EP vykonáva demokratickú kontrolu nad všetkými inštitúciami EÚ, čo zahŕňa aj voľbu predsedu Európskej komisie.
   • Má právomoc schvaľovať Komisiu ako orgán EÚ a v prípade potreby môže prostredníctvom hlasovania vyjadriť nedôveru a donútiť Komisiu odstúpiť.
3. Rozpočtová úloha:
   • Spolu s Radou EÚ zostavuje rozpočet EÚ, ktorý je zásadný pre financovanie rôznych projektov a politík v rámci únie.
   • Schvaľuje dlhodobý rozpočet EÚ, známy ako viacročný finančný rámec, ktorý stanovuje výdavky EÚ na obdobie niekoľkých rokov.

Predseda Európskeho parlamentu

Predseda Európskeho parlamentu predstavuje najvyššiu autoritu v tejto legislatívnej inštitúcii a zohráva kľúčovú úlohu v riadení rozhodovacích procesov celej EÚ. Vo svojej funkcii predseda EP vykonáva niekoľko kritických úloh, ktoré formujú fungovanie EP a jeho vzťahy s ostatnými inštitúciami EÚ.

Volba a funkčné obdobie predsedu EP

Predseda EP nie je len vybraný na túto pozíciu, ale je volený samotnými poslancami EP. Táto voľba je dôležitým demokratickým procesom, ktorý podčiarkuje úlohu poslancov v určovaní vedenia svojej inštitúcie. Predseda EP zastáva túto pozíciu na 2,5-ročné funkčné obdobie, čo umožňuje častejšie obnovovanie vedenia a reagovanie na aktuálne potreby.

Úlohy predsedu EP

1. Predsedanie zasadnutiam EP:
   • Otváranie a uzatváranie zasadnutí EP.
   • Vedenie diskusií a hlasovaní.
   • Udržiavanie poriadku v rokovacej sále.
2. Reprezentácia EP:
   • Zastupovanie EP v medzinárodných vzťahoch.
   • Stretnutia s predstaviteľmi iných štátov a organizácií.
3. Koordinácia práce EP:
   • Koordinovanie činnosti výborov a komisií EP.
   • Zabezpečovanie harmonizácie rozhodnutí inštitúcií EP.
4. Vzťahy s inými inštitúciami EÚ:
   • Udržiavanie úzkych vzťahov s Európskou komisiou a Radou EÚ.
   • Zabezpečovanie kooperatívnych vzťahov v legislatívnom procese.

Zaujímavé fakty o predsedovi EP

• Predseda Európskeho parlamentu je vždy členom poslaneckého klubu najväčšej politickej skupiny v EP, čo zdôrazňuje jeho silné spojenie s politickou realitou v inštitúcii.
• Má právo veta na návrhy rozpočtu EP, čo mu poskytuje významnú kontrolu nad finančnými aspektmi EÚ.
• Môže byť odvolaný poslancami EP, ak jeho činnosť považujú za nedôstojnú alebo škodlivú pre EP, čo je ďalším prvkom demokratickej kontroly.

Aktuálny predseda EP

Od 18. januára 2022 zastáva pozíciu predsedu EP Roberta Metsolová z Malty. Je členkou socialistickej skupiny v EP a má bohaté skúsenosti z minulosti, vrátane funkcií ministerky zahraničných vecí a ministerky práce na Malte.

Počet poslancov v parlamente

Počet poslancov v parlamente je dôkladne premyslený a dynamicky prispôsobovaný vzhľadom na rozmanitosť obyvateľstva v členských štátoch EÚ. Základným kritériom je článok 144 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že EP má mať celkovo 705 poslancov.

Tento stanovený počet poslancov v parlamente bol oficiálne schválený v roku 2018, reagujúc na historický moment – vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, ktoré ovplyvnilo celkový politický kontext únie.

Výpočet počtu poslancov v parlamente

Počet poslancov z jednotlivých členských štátov EÚ nie je stanovený pevne, ale je odvodený z pomeru k počtu obyvateľov. Vzorec na výpočet sa zakladá na zásade zostupnej proporcionality, podľa ktorej majú väčšie členské štáty menej poslancov než menšie členské štáty. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že reprezentácia v EP je spravodlivá a odzrkadľuje rôznorodosť obyvateľstva.

Rozmanitosť počtu poslancov v EP

Členské štáty EÚ majú rôzny počet poslancov v závislosti na ich veľkosti. Napríklad, počet poslancov pre obdobie 2024-2029 v niektorých krajinách je nasledovný:

• Nemecko: 96
• Francúzsko: 79
• Taliansko: 73
• Španielsko: 59
• Poľsko: 58
• Rumunsko: 51
• …a ďalšie, pričom každý členský štát má pridelený počet poslancov podľa jeho veľkosti a demografickej štruktúry.

Dôležitou informáciou je aj to, že počet poslancov v EP nie je statický. Môže sa meniť v prípade, že EÚ rozšíri svoje členstvo o nové štáty. Týmto spôsobom je systém prispôsobený na zachovanie aktuálnej a spravodlivej reprezentácie vzhľadom na vývoj obyvateľstva v Európskej únii.

Fungovanie Európskeho parlamentu

Fungovanie EP sa zakladá na práci výborov a plenárnych zasadnutí.

1. Výbory:
   • EP má celkovo 20 výborov a tri podvýbory, zaoberajúce sa rôznymi oblasťami politiky. Práve v nich sa pripravujú právne predpisy.
   • Výbory preskúmajú návrhy právnych predpisov, pričom poslanci a politické skupiny môžu navrhnúť zmeny alebo ich zamietnuť. Diskusie o týchto otázkach sa tiež vedú v rámci politických skupín.
2. Plenárne zasadnutia:
   • Plenárne zasadnutia sú miestom, kde sa všetci poslanci EP stretávajú v rokovacej sále na záverečné hlasovanie o navrhovaných právnych predpisoch a pozmeňujúcich návrhoch.
   • Zasadnutia sa pravidelne konajú v Štrasburgu a v Bruseli, a sú otvorené verejnosti prostredníctvom živého vysielania.

Európsky parlament a jeho vzťahy s inými Inštitúciami EÚ

Európsky parlament neexistuje izolovane, ale interaguje s ďalšími inštitúciami EÚ, čo je kľúčové pre celkový politický proces a rozhodovanie v rámci únie.

Vzťah s Radou EÚ	Európsky parlament a Rada EÚ spolu tvoria tzv. spoluzákonodarný orgán. Ich spolupráca je nevyhnutná pri prijímaní právnych predpisov EÚ.
Vzťah s Európskou komisiou	EP má právo schvaľovať vymenovanie predsedu Európskej komisie. Komisia je výkonným orgánom EÚ, a teda dôležitým partnerom EP.
Vzťah s inými inštitúciami	Európska centrálna banka: EP sa zúčastňuje na vypočúvaní prezidenta ECB a diskutuje o menovej politike EÚ. Európsky súdny dvor: EP môže žiadať o stanovisko od Súdneho dvora o zákonnosti akéhokoľvek návrhu právneho predpisu. Európsky účtovný dvor: EP schvaľuje výročnú účtovnú uzávierku EÚ na základe odporúčaní Účtovného dvora.

Demokratická kontrola, ktorú EP vykonáva nad inštitúciami EÚ, posilňuje participáciu občanov. Umožňuje im predkladať petície, organizovať volebné pozorovateľské misie a využívať iné mechanizmy na priamu interakciu.

Napriek úspechom a rozvoju, EP stále čelí výzvam. Medzi ne patrí potreba zvýšenej efektívnosti pri prijímaní rozhodnutí a riešenie otázok, ako napríklad brexit, ktoré ovplyvňujú dynamiku celej EÚ. V súčasnosti stojí pred výzvou posilniť svoju úlohu a zabezpečiť, aby jeho rozhodnutia odzrkadľovali rôznorodosť a záujmy všetkých občanov EÚ.