Korupcia – význam, prejavy na Slovensku

Korupcia nie je len poškodením dôvery v spravodlivosť, ale aj katalyzátorom mnohých iných problémov, ktoré trápia planétu. Od skorumpovanej politiky, ktorá oddeľuje občanov od spravodlivosti, až po korupciou postihnuté podniky, ktoré získavajú nepomerne veľké výhody na úkor ostatných. Prináša nielen ekonomickú deštrukciu, ale aj sociálny a morálny rozvrat.

Tento článok sa bude venovať korupcii vo všetkých jej rozmanitých podobách. Prečo je korupcia taká rozšírená? Aké sú jej rôzne podoby a ako ovplyvňuje spoločnosť na globálnej i lokálnej úrovni? Zdôrazní dôležitosť transparentnosti, etiky a zodpovednosti v snahách o zmenu.

Aký je význam korupcie

Korupcia je komplexný a celosvetový problém, ktorý ovplyvňuje spoločnosti a inštitúcie vo viacerých rozmeroch. Charakterizuje ju zneužitie moci alebo postavenia na získanie neoprávnených výhod alebo osobného obohatenia, často na úkor verejného dobra a spravodlivosti. Ide o závažný etický problém, ktorý narušuje dôveru verejnosti vo vlády, podnikateľské prostredie a samotný spravodlivý chod spoločnosti.

Korupcia sa prejavuje v rôznych formách, od tradičných až po moderné spôsoby. Medzi bežné druhy korupcie patria:

• Finančná korupcia: Tento druh korupcie zahŕňa prijímanie alebo poskytovanie finančných odmien, úplatkov, darčekov alebo iných hodnôt s cieľom ovplyvniť rozhodnutia. To môže zahŕňať úplatky verejným činiteľom, politikom, sudcom alebo obchodným partnerom.
• Politická korupcia: Politici a politické strany môžu byť korumpovaní prostredníctvom nezákonných príspevkov alebo podvodného získavania verejných financií. Tento druh korupcie môže ohroziť demokratický proces a spravodlivosť.
• Klientelizmus: Klientelistické vzťahy vytvárajú preferenčný prístup k verejným zdrojom pre podporu určitých skupín alebo jednotlivcov. Tento druh korupcie môže viesť k nerovnosti a nespravodlivosti v spoločnosti.
• Korupcia v podnikaní: Spoločnosti môžu byť zapojené do korupcie, ako sú podplácanie alebo podvádzanie v obchodných transakciách. Tento druh korupcie ohrozuje spravodlivé podnikateľské prostredie a súťaž.
• Korupcia vo verejnej službe: Úradníci a verejní činitelia môžu byť korumpovaní s cieľom obchádzať alebo zneužiť svoje povinnosti alebo právomoci na osobný prospech.

Korupcia sa často uskutočňuje za zavretými dverami, čím sa znižuje odhalenie a stíhanie viníkov. Aký ma korupcia význam? Je nepriateľom spravodlivosti, transparentnosti a rovnosti a má zničujúci dosah na spoločnosti na celom svete.

Dôsledky korupcie

Korupcia je problém, ktorý zasahuje do všetkých spoločností na svete, vrátane Slovenska. Je to prejavom nedostatku integrity, etického správania a zlyhaných kontrolných mechanizmov. Najčastejšie je spojená s vrcholovou politikou, označovanou ako „veľká korupcia“, kedy dochádza k zneužívaniu moci a funkcií na osobné obohatenie.

Avšak korupcia nie je obmedzená len na politiku a často sa vyskytuje aj v každodennom živote, čo označujeme ako „malá korupcia“, predovšetkým pri snahe získať rôzne služby.

V princípe môže mať korupcia rôzne podoby, pričom nie všetky z nich sú považované za trestné. Zákon nešpecifikuje jednu presnú definíciu korupcie, ale v osobitej časti trestného zákona sa nachádzajú skutkové podstaty trestných činov korupcie. Tieto zahŕňajú prijímanie úplatkov, podplácanie, volebnú korupciu, športovú korupciu, nepriamu korupciu a poskytovanie alebo prijímanie nenáležitých výhod.

Korupciu možno všeobecne definovať ako konanie, ktoré poskytuje neoprávnený prospech jednotlivcovi alebo skupine na úkor verejného záujmu. Je jasné, že ak sa tento problém nerieši, má priame alebo nepriame dôsledky na celú spoločnosť.

Korupcia vedie k nesprávnemu využitiu verejných zdrojov, pretože nie sú investované tam, kde sú najviac potrebné, ale skončia v súkromných rukách. V konečnom dôsledku má korupcia vplyv na životné podmienky obyvateľov.

Korupcia na Slovensku

Korupcia je stále prítomná a vnímaná občanmi Slovenska, čo odráža nedostatok progresu v boji proti tejto spoločenskej „pohrome“. V priemere až 70 % ľudí v Európskej únii považujú korupciu vo svojej krajine za rozšírenú, pričom najviac vnímajú korupciu v Grécku (97 %) a najmenej vo Fínsku (13 %).

Z prieskumu Eurobarometru ďalej vyplýva, že 40 % opýtaných tvrdí, že úroveň korupcie na Slovensku sa zvýšila v priebehu posledných troch rokov, zatiaľ čo 41 % opýtaných považuje úroveň korupcie za rovnakú. Naopak, 12 % opýtaných uviedlo, že úroveň korupcie sa v tomto časovom rámci znížila. Tieto čísla poukazujú na neistotu, pokiaľ ide o vývoj korupcie na Slovensku.

Prieskum ďalej hovorí, že občania Slovenska vnímajú korupciu najmä v zdravotníctve (59 %), v politike (54 %), medzi verejnými funkcionármi (47 %) a v súdnictve (46 %). To naznačuje, že korupcia postihuje širokú škálu oblastí a môže mať závažné dôsledky na kvalitu života občanov.

Osobnú skúsenosť s korupciou priznalo iba 9 % respondentov. Zatiaľ čo len 2 % uviedli, že museli poskytnúť úplatok. Tieto údaje poukazujú na to, že väčšina občanov nemá priamy kontakt s korupciou, no stále vníma jej negatívne dôsledky.

Zaujímavé fakty o korupcii na Slovensku

• Podľa prieskumu Transparency International z roku 2022 si 70 % Slovákov myslí, že korupcia je na Slovensku vážnym problémom.
• Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2022 si 63 % Slovákov myslí, že korupcia je na Slovensku bežná.
• Podľa prieskumu Transparency International z roku 2022 je Slovensko na 60. mieste v rebríčku korupcie medzi 180 krajinami sveta.

Korupčné kauzy na Slovensku

Po získaní nezávislosti v roku 1993 sa korupcia stala vážnym problémom na Slovensku. Toto obdobie prinieslo so sebou rastúci trhový mechanizmus a nové príležitosti pre korupciu. Najmä v súvislosti s verejnými zákazkami, privatizáciou štátneho majetku a poskytovaním štátnych služieb sa korupcia stala výraznou hrozbou.

Za posledné roky boli prijaté kroky na boj proti korupcii na Slovensku. V roku 2007 bol prijatý zákon o verejnom obstarávaní, ktorý mal na základe predchádzajúcej korupcie v oblasti verejných zákaziek zlepšiť situáciu. V roku 2010 bol prijatý zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý bol navrhnutý na zamedzenie korupcie v radoch verejných funkcionárov.

Napriek týmto krokom je korupcia na Slovensku stále závažným problémom. V priebehu rokov 2020 až 2022 sa objavilo niekoľko veľkých korupčných škandálov, ktoré odhalili široký rozsah korupcie v štátnych inštitúciách.

Kauza Mýtnik

Táto kauza sa týka korupcie v súvislosti s výberom mýta na slovenských diaľniciach. Ukázala, že bývalý minister dopravy Ján Počiatek a jeho kolegovia pri verejných zákazkách pre mýtny systém požadovali úplatky.

Kauza Mýtnik vznikla v roku 2020, keď bol zverejnený anonymný článok na internete, ktorý odhalil túto korupčnú kauzu. V rámci vyšetrovania bolo obvinených viac ako 20 osôb, vrátane Jána Počiatka, jeho syna Martina Počiatka a bývalého šéfa mýtneho systému Milana Lexu. Obvinenia sa týkali korupcie, podvodu a prania špinavých peňazí.

Kauza Mýtnik mala obrovský vplyv na politickú situáciu na Slovensku. V dôsledku tejto kauzy padla vláda Roberta Fica a na Slovensku sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby.

Kauza Očistec

Táto kauza sa týka korupcie v súvislosti s privatizáciou štátneho majetku. Ukázala, že bývalý premiér Robert Fico a jeho spolupracovníci pri privatizácii štátneho majetku požadovali úplatky.

Kauza Očistec sa začala v roku 2021. Počas vyšetrovania bolo obvinených viac ako 30 osôb, vrátane bývalého premiéra Roberta Fica, jeho syna Michala Fica a bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Obvinenia sa týkali korupcie, podvodu a legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Kauza Očistec je považovaná za jednu z najzávažnejších korupčných káuz v histórii Slovenska a viedla k politickým problémom, kým Robert Fico nebol zatknutý a obvinený z korupcie.

Kauza Dobytkár

Táto kauza sa týka korupcie v súvislosti s poskytovaním dotácií na chov dobytka. Ukázala, že bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský a jeho kolegovia požadovali úplatky od poľnohospodárov, ktorí žiadali o dotácie.

Kauza Dobytkár sa začala v roku 2021. Počas vyšetrovania bolo obvinených viac ako 30 osôb, vrátane bývalého ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského, jeho syna Tomáša Mičovského a bývalého šéfa štátneho podniku Agrokomplex. Obvinenia sa týkali korupcie, podvodu a legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Kde nahlásiť korupciu

Hoci ľudia nie sú vždy spokojní s výsledkami boja proti korupcii, je dôležité, aby spoločnosť nezanevrela na túto problematiku. Boj proti korupcii je dlhodobý proces, ktorý významne závisí od statočných ľudí ochotných oznámiť korupciu, keď sa stanú svedkami nezákonnej činnosti. Väčšinou ich brzdí strach, čo je pochopiteľné.

Avšak existujú spôsoby, ako upozorniť na nezákonné aktivity tak, aby človek neohrozil sám seba ani svojich blízkych. Jedným z nich je kontaktovať políciu. Orgány činné v trestnom konaní sa postarajú o zabezpečenie jeho bezpečnosti.

Ľudia, ktorí odhalia korupciu v rámci svojej práce, majú niekoľko možností. Mohli by to napríklad nahlásiť cez interný systém oznámenia svojho zamestnávateľa.

V súlade so zákonom musí mať takýto systém zriadený každý zamestnávateľ v súkromnom sektore s 50 alebo viac zamestnancami a vo verejnom sektore s 5 alebo viac zamestnancami. Interné vyšetrovanie môže pomôcť zhromažďovať dôkazy, na základe ktorých môže polícia následne rýchlejšie konať.

Nie každý však môže dôverovať internému systému oznámenia, najmä ak je najvyššie vedenie zapojené do nezákonných aktivít. V takom prípade je vhodné obrátiť sa na Úrad na ochranu oznamovateľov alebo prokuratúru.

Pri oznámení korupcie by mal byť človek čo najkonkrétnejší a poskytnúť všetky informácie, ktoré má k dispozícii. Je potrebné uviesť, kto je zapojený do korupčného konania, ako prebieha, kedy, kde, v akom rozsahu a ako sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Čím viac informácií človek poskytne, tým ľahšie a rýchlejšie môže byť korupcia odhalená.