Práca na polovičný úväzok – výhody a nevýhody, skrátený úväzok

Práca na polovičný úväzok, či už je to z dôvodu zosúladenia pracovného a súkromného života, starostlivosti o rodinu alebo iných osobných záväzkov, sa stáva čoraz populárnejšou voľbou pre mnohých zamestnancov. Tento pracovný model ponúka flexibilitu a možnosť lepšieho zvládania pracovných a osobných povinností. Avšak, ako každá iná pracovná možnosť, aj práca na polovičný úväzok prináša so sebou svoje vlastné výhody a nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť.

Skrátený úväzok je ideálna voľba pre tých, ktorí si želajú viac kontroly nad svojím časom a životným štýlom. Avšak, aké prináša nevýhody?

Čo je to polovičný úväzok?

Práca na polovičný úväzok je pracovný režim, ktorý umožňuje zamestnancovi pracovať na kratší pracovný čas než je štandardný týždenný pracovný čas stanovený zákonmi alebo dohodou so zamestnávateľom. Štandardný pracovný týždeň väčšinou dosahuje maximálnu trvanie 40 hodín (bez nadčasov), ale tento čas môže byť zákonmi alebo dohodou odlišne stanovený. Pracovníci, ktorí sa rozhodnú pre pracovný úväzok na polovičný čas, majú možnosť pracovať iba polovicu tohto stanoveného času.

Výhody polovičného úväzku	Nevýhody polovičného úväzku
Flexibilita v pracovnom živote	Nižší príjem v porovnaní s plným úväzkom
Možnosť zosúladenia pracovných povinností so štúdiom, rodinnými záležitosťami alebo osobnými záujmami	Zložitejšie riadenie pracovných síl a rozvrhovanie pracovných plánov
Prispieva k vyššej miere spokojnosti a lojality zamestnancov voči spoločnosti	Môže mať vplyv na finančnú stabilitu a kvalitu života
Priláka a udržiava talentovaných zamestnancov, ktorí preferujú kratší pracovný čas	Potreba efektívneho manažovania zdrojov a práce

Úskalia práce na polovičný úväzok

Osoby pracujúce na polovičný úväzok by mohli čeliť obmedzeniam v kariérnom postupe alebo možnostiach pre ďalší rozvoj, keďže ich pracovné angažmá môže byť vnímané ako menej záväzné alebo významné voči tým, ktorí pracujú na plný úväzok.

Polovičný úväzok môže mať taktiež vplyv na pracovné benefity. Niektoré z nich môžu byť poskytované v nižšej miere alebo vôbec nebyť dostupné pre zamestnancov na polovičný úväzok, čo môže ovplyvniť ich celkovú pracovnú skúsenosť a motiváciu.

Kratší pracovný čas môže mať za následok aj nižšie odvody do sociálnych systémov a zabezpečenia, čo by mohlo ovplyvniť dlhodobú finančnú stabilitu a dôchodkové príjmy zamestnancov.

Niektoré odvetvia práce môžu byť menej priateľské voči polovičnému úväzku, a to z dôvodu ich špecifických charakteristík a požiadaviek na pracovnú silu. To môže viesť k obmedzeniam pri hľadaní zamestnania napr. v zdravotníctve, školstve alebo doprave.

Práca na polovičný úväzok a odvody

Od roku 2015 slúžila odpočítateľná položka v zdravotnom poistení ako prostriedok na podporu nízkopríjmových zamestnancov. Tento mechanizmus bol zavedený na pomoc tým, ktorých príjmy sa pohybovali okolo minimálnej mzdy alebo len mierne nad ňou. S pevnou sumou vo výške 380 eur sa táto položka odvádzala.

V čase jej zavedenia bola maximálna odpočítateľná suma na úrovni minimálnej mzdy, čo prakticky znamenalo, že zamestnanci s minimálnou mzdou nemuseli platiť žiadne zdravotné odvody a to ani ich zamestnávatelia. Postupom času však táto suma zostala rovnaká, zatiaľ čo minimálna mzda sa zvyšovala. Tento mechanizmus tak postupne prestal platiť pre zamestnávateľov a mohli ho využívať iba zamestnanci, ktorí pracovali na rôzne skrátené úväzky a mali príjmy pod úrovňou 570 eur.

Napriek svojej pôvodnej účinnosti a úmyslu pomáhať nízkopríjmovým pracovníkom toto opatrenie začalo strácať svoj zmysel. S rastúcou minimálnou mzdou stratila svoju relevanciu pre väčšinu zamestnancov, čím sa stala zbytočnou.

Vplyv na pracujúcich so skráteným pracovným úväzkom

Je dôležité si uvedomiť, že skrátený pracovný pomer nemusí vždy znamenať polovičný úväzok. Zamestnanci majú možnosť uzatvoriť rôzne dohody o skrátenom pracovnom pomere, ktoré sú prispôsobené ich individuálnym potrebám a potrebám zamestnávateľa. Takéto dohody môžu zahŕňať rôzne počty odpracovaných hodín týždenne alebo mesačne, čím sa zabezpečuje flexibilita v pracovnom režime.

Akékoľvek zmeny v legislatíve týkajúce sa skráteného pracovného úväzku budú mať dopad na zamestnancov a zamestnávateľov. Dôležité je sledovať tieto zmeny a ich možné dôsledky, najmä v kontexte aktuálnej hospodárskej situácie a potrieb pracujúcich.

Nízke percento pracujúcich na skrátený úväzok na Slovensku

Na Slovensku pracuje iba 3,1 percenta z celkového počtu zamestnaných na skrátený úväzok. To predstavuje relatívne nízku hodnotu v porovnaní s inými krajinami. Toto zistenie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR uverejnilo v reakcii na vyjadrenia Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík. Tieto vyjadrenia tvrdili, že Slovensko je v porovnaní s inými krajinami málo naklonené voči práci na skrátený úväzok, najmä v kontexte postkomunistických ekonomík.

Podľa MPSVR SR je legislatívny rámec na Slovensku dostatočne priaznivý pre prácu na čiastočný úväzok. Napríklad tehotné zamestnankyne a rodičia starajúci sa o deti do 15 rokov majú právo požiadať o úpravu pracovného času. Napriek tomu, percento zamestnaných pracujúcich na skrátený úväzok na Slovensku zostáva pomerne nízke.

Porovnávacia štúdia ukazuje, že v Maďarsku pracuje 4,2 percenta zamestnaných na skrátený úväzok, v Poľsku to je 5,4 percenta a v Českej republike dosahuje 6 percent. MPSVR SR taktiež upozornilo na problémy s organizáciou práce spojené s týmto pracovným modelom. Pre firmy s väčším počtom zamestnancov to znamená zvýšené povinnosti, keďže musia vytvoriť ďalší skrátený pracovný úväzok na pokrytie zostávajúceho pracovného času.

Flexibilné pracovné modely a čiastočný úväzok

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) upozorňuje na viaceré prekážky spojené s prácou na čiastočný úväzok. Medzi nimi významne figuruje výška príjmu, ktorá pri minimálnej mzde vo výške 700 eur hrubého mesačne znamená, že pri polovičnom úväzku činí príjem 350 eur. Pre mnohých je motiváciou k práci na takýto úväzok fakt, že príjem z ďalších zdrojov môže byť doplnkový.

---

Ministerstvo zdôrazňuje, že v akčnom pláne rovnosti žien a mužov na roky 2021 – 2027 je zakotvená podpora zamestnanosti žien a tvorba podporných a inovatívnych programov s cieľom povzbudiť zamestnávateľov k poskytovaniu flexibilných pracovných modelov, vrátane čiastočných úväzkov.

---

Podiel pracovníkov na čiastočnom úväzku v Európskej únii tvorí približne 21 percent. Na Slovensku sa tento podiel v priebehu rokov 2016 až 2020 pohyboval od 5,8 percenta do 4,6 percenta, avšak v rokoch 2021 a 2022 klesol na úroveň 3,1 percenta.

Inštitút sociálnej politiky naznačuje, že demografické zmeny, najmä starnutie populácie, budú v budúcnosti prispievať k zvýšenému dopytu po flexibilných pracovných modeloch, ako je čiastočný úväzok. Tento trend už dnes funguje, pretože ľudia vo vyššom veku vykonávajú prácu na čiastočný úväzok výrazne častejšie ako iné vekové skupiny.

Vplyv skráteného pracovného pomeru na rôzne oblasti

• Dôchodok
  • Vplyv na ženy: Európske štatistiky ukazujú, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži, čo nie je len dôsledkom platovej nerovnosti, ale aj skutočnosti, že častejšie volia kratšiu pracovnú dobu. Na Slovensku to predstavuje osem percent pracujúcich žien.
  • Výška dôchodku: Zamestnanci v skrátenom pracovnom pomere si môžu znížiť dôchodok, pretože Sociálna poisťovňa zohľadňuje pri výpočte dôchodku nielen počet odpracovaných rokov, ale aj výšku hrubého platu. Nižší plat znamená aj nižšie odvody na dôchodok, čo sa premieta do konečnej výšky dôchodku.

V tejto súvslosti je dôležité vedieť aj to, ktoré roky sú dôležité pre výpočet dôchodku.

• Dovolenka
  • Počet dní dovolenky: Dĺžka dovolenky sa počíta podľa počtu odpracovaných dní. Ak má človek polovičný úväzok a pracuje každý deň, dostane rovnaký počet dní dovolenky ako bežný zamestnanec. No ak pracuje len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa mu skráti.

• Materská
  • Výška materskej: Výška materskej sa odvíja od výšky platu. Pri plnom úväzku majú ženy nárok na vyššiu materskú ako pri polovičnom úväzku. Preto pre ženy, ktoré plánujú odchod na materskú, prechod na polovičný úväzok nie je výhodný, pretože by dostali nižšiu materskú.

• Gastro lístky
  • Príspevok na stravu: Zamestnanci v skrátenm pracovnom pomere nezískavajú príspevok na stravu od zamestnávateľa, ktorý je zákonmi stanovený pre tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. To môže ovplyvniť ich rozpočet na stravu.

• Prestávky
  • Nárok na prestávku: Pracovníci, ktorí chodia do práce len na štyri hodiny, nemajú nárok na prestávku, pretože tá je poskytovaná len pri pracovnej dobe dlhšej ako šesť hodín. Tento fakt môže ovplyvniť ich pracovné prostredie a pohodlie.

Ako vypočítať skrátený úväzok?

S rastúcou infláciou a cenami sa mnohí ľudia uchyľujú k práci na skrátený úväzok. Takto si môžu privyrobiť pekných pár stoviek navyše, či už sú to dôchodcovia, mamičky na materskej, alebo študenti. Avšak, ako sa vypočíta skrátený úväzok?

Práca na skrátený úväzok zvyčajne znamená prácu na trvalý pracovný pomer, nie jednorazové brigády alebo prácu na dohodu. Tento úväzok prináša viaceré zamestnanecké a sociálne výhody, ktoré s inými formami zamestnania nemusia byť dostupné.

Podľa zákonníka práce si môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť kratší pracovný čas, často polovicu z klasického pracovného úväzku, napríklad 20 hodín týždenne. Zamestnanec však ani pri skrátenom úväzku nesmie byť znevýhodnený alebo zvýhodnený.

---

Ako teda vypočítať skrátený úväzok? Po dohode so zamestnávateľom má zamestnanec stále nárok na výhody ako pri plnom úväzku. Len s menším platom a odpracovanými hodinami. Mzda sa vypočíta ako pomerná čiastka k riadnej mesačnej mzde, často na hodinu alebo z minimálnej mzdy.

---

Napríklad, ak bola výplata pri plnom úväzku 1 200 eur netto, pri polovičnom úväzku to bude presne 600 eur. Pri práci na ¾ úväzok by to bolo 900 eur. Pri skrátenom úväzku neexistuje obmedzenie na počet takýchto prác, čo znamená, že je možné vykonávať aj viacero zamestnaní naraz.

Nevýhody práce na dohodu

Práca na dohodu predstavuje jednu z častých foriem zamestnania mimo štandardného pracovného pomeru. Zatiaľ čo táto forma zamestnania má svoje výhody, nevyhody práce na dohodu sú nemenej dôležité. Tu je pohľad na niektoré z nich:

Neistota príjmu:	Jednou z hlavných nevýhod práce na dohodu je neistota príjmu. Na rozdiel od trvalého pracovného pomeru, kde má zamestnanec zaručený príjem každý mesiac, príjem z práce na dohodu môže byť nepravidelný a závisieť od dostupnosti práce a počtu odpracovaných hodín.
Chýbajúce sociálne výhody:	Zamestnanci pracujúci na dohodu môžu často postrádať sociálne výhody, ktoré sú bežné pri trvalom pracovnom pomere. Medzi tieto výhody patrí napríklad prístup k zdravotnej starostlivosti, dovolenka, náhrady mzdy pri chorobe alebo pracovné úrazy.
Nižšia istota pracovných podmienok:	Na rozdiel od zamestnancov s trvalým pracovným pomerom, zamestnanci na dohodu často nemajú zaručené právne ochrany ani istotu pracovných podmienok. Môžu byť vystavení riziku nepravidelných zmien vo svojich pracovných povinnostiach alebo strate práce bez výstrahy.
Vyššie daňové zaťaženie:	Zamestnanci pracujúci na dohodu môžu čeliť vyššiemu daňovému zaťaženiu v porovnaní s tými s trvalým pracovným pomerom. Môžu platiť vyššie sadzby dane z príjmu a nemajú prístup k istým daňovým úľavám alebo výhodám, ktoré môžu mať zamestnanci s trvalým zamestnaním.
Obmedzený prístup k ďalším výhodám:	Zamestnanci na dohodu majú často obmedzený prístup k ďalším výhodám, ako sú firemné benefity, vzdelávacie programy alebo možnosti kariérneho rastu. Tieto výhody sú často rezervované pre zamestnancov s trvalým pracovným pomerom a môžu byť nedostupné pre tých, ktorí pracujú na dohodu.

Hoci práca na dohodu môže byť pre niektorých ľudí atraktívna voľba, je dôležité si uvedomiť aj jej nevýhody. Neistota príjmu, chýbajúce sociálne výhody, nižšia istota pracovných podmienok, vyššie daňové zaťaženie a obmedzený prístup k ďalším výhodám môžu byť dôvodom na zváženie iných možností zamestnania.

Skrátený úväzok a počet hodín

Práca na skrátený úväzok je definovaná Zákonníkom práce ako pracovný čas, ktorý je kratší ako bežný týždenný pracovný čas. Bežne nastavený týždenný pracovný čas v drvivej väčšine profesií dosahuje maximálnu povolenú dĺžku 40 hodín týždenne (bez nadčasových hodín).

Počet hodín venovaných práci v rámci skráteného úväzku sa výrazne líši a závisí od rôznych faktorov. A to od odvetvia, typu práce a individuálnych preferencií. Priemerný pracovný čas pre jednotlivcov zamestnaných na čiastočný úväzok sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 34 hodín týždenne. Pričom niektoré odvetvia a pracovné pozície vyžadujú viac alebo menej odpracovaných hodín.

Práca na polovičný úväzok a podmienky

Podmienka	Popis
Pracovný čas	Polovičný úväzok je definovaný ako pracovný čas kratší než bežný týždenný pracovný čas zamestnávateľa, ktorý je v zásade 40 hodín týždenne.
Diskriminácia	Zamestnávateľ nesmie diskriminovať ani zvýhodňovať zamestnancov pracujúcich na polovičný úväzok v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi na plný pracovný úväzok.
Informácie o voľných miestach	Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnancov o voľných pracovných miestach na polovičný úväzok.
Zmena pracovného pomeru	Zmena z plného úväzku na polovičný úväzok alebo naopak vyžaduje dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá by mala byť písomná.
Rozvrhnutie pracovných dní	Rozvrhnutie pracovných dní pre zamestnancov na polovičný úväzok by malo byť jasne špecifikované v pracovnej zmluve, s možnosťou prispôsobenia individuálnym potrebám.

Mzda a polovičný úväzok

• Mzda podľa pracovného času: Zamestnanec na polovičný úväzok má nárok na mzdu odpovedajúcu jeho pracovnému času. To znamená polovičnú výšku mzdy oproti zamestnancovi na plný úväzok s rovnakou pracovnou náplňou.
• Mzdová rovnosť: Zamestnanci na rovnakých pozíciách by mali byť mzdovo rovnako ohodnocovaní. A to bez diskriminácie alebo zvýhodňovania, s výnimkou špecifických faktorov, ktoré môžu ovplyvniť pracovnú náplň.

Zamestnanci na polovičný úväzok by mali vedieť o pracovných podmienkach a mzde.

Práca na 4 hodiny denne – výhody pre zamestnávateľov

S nástupom práce na diaľku a flexibilných pracovných modelov sa táto vízia stáva skutočnosťou pre mnohých. Práca na 4 hodiny denne, hoci sa na prvý pohľad môže zdať kontraproduktívna, má v skutočnosti niekoľko výhod, nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov.

• Úspora nákladov: Zmena na krátky pracovný čas môže viesť k úsporám v režijných nákladoch. Napr. náklady na elektrinu a kancelárske priestory, keďže zamestnanci strávia menej času v práci.
• Prilákanie talentov: Flexibilný pracovný čas môže prilákať kvalifikovaných pracovníkov, ktorí hľadajú možnosť vyvážiť pracovný a súkromný život.
• Zachovanie zamestnancov: Ponúkanie kratšieho pracovného času môže byť spôsobom, ako si udržať zamestnancov. Naznačuje to starostlivosť spoločnosti o ich pohodu a vyváženosť.
• Flexibilita pracovného modelu: Zamestnávatelia môžu kombinovať prácu v kancelárii a prácu na diaľku. Tým dokážu čo najlepšie vyhovieť potrebám svojich zamestnancov a povinnostiam.

Práca na 4 hodiny denne nie je nevyhnutne vhodná pre každé odvetvie alebo pozíciu. Avšak s nárastom flexibility pracovných modelov a technologickým pokrokom sa stala realizovateľnejšou pre určité pozície a odvetvia.