Nárok na dovolenku – koľko dní môže zamestnanec čerpať?

Nárok na dovolenku má každý zamestnanec. Význam dovolenky je veľmi dôležitý z hľadiska fyzického a psychického zdravia, ako aj z hľadiska pracovnej efektivity a spokojnosti zamestnancov. Koľko minimálnych dovolenkových dní si môže zamestnanec nárokovať v roku 2023 a aké sú podmienky?

Právo na dovolenku je individuálnym právom každého zamestnanca. Jeho cieľom je umožniť zamestnancovi oddych od pracovných povinností uvedených v pracovnej zmluve a zároveň mu poskytnúť čas na relaxáciu a obnovenie síl. Stále sa dá využiť aj rekreačný poukaz.

Nárok na dovolenku upravuje zákonník práce

Dovolenku možno považovať za najdôležitejší čas na oddych, počas ktorého je zamestnanec oslobodený od pracovných povinností bez straty príjmu. Počas dovolenky zamestnanec dostáva mzdu vo výške jeho priemernej mzdy, a teda nie je finančne postihnutý. Zároveň sa považuje za vykonávanie práce. Nárok na dovolenku upravuje zákonník práce.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v neskorších zmenách (ďalej len „Zákonník práce“) rozlišuje tri druhy dovolenky:

• dovolenka za kalendárny rok
• dovolenka za odpracované dni
• dodatočná dovolenka

Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi vždy na začiatku každého kalendárneho roka, a podmienky pre túto dovolenku sú každý rok posudzované zvlášť. Keď sa hovorí o zamestnancovi, myslí sa tým osoba zamestnaná na základe pracovnej zmluvy.

Pravidlá o dovolenke sa nevzťahujú na osoby, ktoré pracujú na základe dohôd o dielach mimo pracovnej zmluvy. Nárok na dovolenku majú aj osoby pracujúce na polovičný úväzok.

Kedy vzniká nárok na dovolenku

Základnou podmienkou na získanie nároku na dovolenku je nepretržité trvanie pracovného pomeru a odpracovanie aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Dokonca aj ukončenie doterajšieho pracovného pomeru a okamžité nadviazanie novej pracovnej zmluvy s rovnakým zamestnávateľom sa považuje za nepretržité trvanie pracovného pomeru.

Výpočet dovolenky pri skončení pracovného pomeru teda závisí aj od toho, či po skončení pracovného pomeru začne zamestnanec opäť pracovať.

Nárok na dovolenku po odpracovaní 60 dní je automatický. Je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ môže poskytnúť nárok na dovolenku zamestnancovi aj vtedy, ak ešte nespĺňa podmienky na jeho získanie.

Avšak ak existuje predpoklad, že ich splní do konca kalendárneho roka, v ktorom má dovolenku čerpať alebo do ukončenia pracovného pomeru, nemusí byť pri žiadaní o dovolenku splnený nárok na dovolenku po odpracovaní 60 dní. Kedy vzniká nárok na dovolenku je teda zrejmý.

Toto sa môže týkať situácií, keď zamestnanec nastúpi do nového zamestnania, ale už má zakúpenú dovolenku naplánovanú na druhý mesiac svojej práce.

Nárok na 25 dní dovolenky alebo viac?

Bez ohľadu na vek alebo pracovnú pozíciu stanovuje Zákonník práce minimálny rozsah dovolenky za kalendárny rok na 4 týždne. Základný minimálny počet dní dovolenky je 20 dní.

Tento rozsah určuje, koľko dní dovolenky si zamestnanec môže v priebehu kalendárneho roka u zamestnávateľa uplatniť. Nezakazuje však zamestnávateľovi ponúknuť zamestnancovi dovolenku na dlhší čas. Nárok na 25 dní dovolenky vzniká za určitých podmienok.

V niektorých prípadoch Zákonník práce určuje rozsah dovolenky vo väčšom rozsahu, než je základný minimálny počet dní dovolenky. Zamestnanec má nárok na dovolenku v minimálnom rozsahu 5 týždňov, ak spĺňa podmienky – dovŕšil najmenej 33 rokov veku do konca príslušného kalendárneho roku alebo trvalo sa stará o dieťa.

V prípade, že by sa zamestnanec prestal trvalo starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, jeho nárok na zvýšenú dovolenku nad rámec 4 týždňov by bol stanovený v pomere k počtu dní, kedy sa staral o dieťa, k celkovému počtu kalendárnych dní v roku.

Ak by sa napríklad rozviedol 1. októbra, nárok na dovolenku sa vypočíta ako podiel 273 dní trvalej starostlivosti o dieťa ku 365 kalendárnym dňom v roku. Nárok na dovolenku nad 33 rokov veku je iný. V takomto prípade má zamestnanec nárok na 5 týždňov dovolenky by zostal zachovaný.

Výmera dovolenky v minimálnom rozsahu 8 týždňov v kalendárnom roku sa vzťahuje na pedagogických a odborných pracovníkov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov na verejných vysokých školách alebo štátnych vyšších školách.

Nárok na dlhšiu dovolenku majú tiež zamestnanci s minimálne vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú, výskumnú alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcii alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii realizujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Počet dní dovolenky vyjadrený v týždňoch

Zákonník práce definuje dovolenku vo formáte týždňov, pričom týždeň dovolenky je ekvivalentom počtu pracovných dní, ktoré sú stanovené v pracovnom harmonograme, či už ide o pravidelný pracovný režim alebo individuálne dohodnutý pracovný čas pre jednotlivé týždne.

To znamená, že zamestnanec, ktorý má pravidelný päťdenný pracovný týždeň, má základnú dovolenku vo výške 20 dní (4 týždne x 5 pracovných dní). V prípade, že má dohodnutý len štvordňový pracovný týždeň, počíta sa mu 4 dni dovolenky za týždeň.

Dôležité je však, že možnosť vyčerpať celú dovolenku v rozsahu 4 alebo 5 týždňov predpokladá nepretržité trvanie pracovného pomeru počas celého kalendárneho roka. Ak by pracovný pomer nebol nepretržitý a zamestnanec by nepracoval počas celého roka, Zákonník práce upravuje tzv. pomernú časť dovolenky.

Pomerná časť dovolenky sa určuje za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého pracovného pomeru a predstavuje jednu dvanástinu dovolenky za kalendárny rok.

Týmto spôsobom je zabezpečené, že zamestnanci majú nárok na dovolenku, ktorý zodpovedá ich pracovnej aktivite a trvaniu pracovného pomeru.

Nárok na dovolenku podľa veku

Nárok na dovolenku podľa veku bol naznačený už v predchádzajúcej kapitole. Bez ohľadu na vek je minimálny rozsah dovolenky za kalendárny rok na 4 týždne, teda 20 dní. To platí pre zamestnancov do 33 rokov, ktorí sa trvalo nestarajú o dieťa.

Zamestnanci, ktorí už dovŕšili 33 rokov, majú nárok na dovolenku 5 týždňov, teda na 25 dní voľna.

Dodatková dovolenka

Dodatková dovolenka je špecifickým typom dovolenky, ktorý je poskytovaný zamestnancom v závislosti od náročnosti ich pracovných podmienok a povahy vykonávanej práce.

Táto forma dovolenky sa týka pracovníkov, ktorí vykonávajú zvlášť náročné, nebezpečné alebo zdraviu škodlivé povolania, ako napríklad prácu pod zemou pri ťažbe nerastov, razenie tunelov a štôlní, alebo iné práce, ktoré sú náročné na zdravie zamestnanca. V tomto prípade je dobré vedieť, koľko je 1/12 dovolenky.

Zamestnanci, ktorí celý kalendárny rok vykonávajú takéto práce, majú nárok na týždeň dodatkovej dovolenky. Ak pracujú v týchto ťažkých podmienkach iba časť roka, nárok na dodatkovú dovolenku sa im priznáva v pomere k dĺžke času, počas ktorého vykonávali takéto práce. Konkrétne, za každých 21 dní práce v týchto náročných podmienkach im patrí 1/12 dodatkovej dovolenky.

Tento spôsob poskytovania dodatkovej dovolenky má za cieľ chrániť zdravie a pohodu zamestnancov, ktorí vykonávajú práce s vysokými nárokmi a rizikami na svoje zdravie. Vždy je dôležité vedieť, koľko dni mám nárok na dovolenku.

Koľko dostanem za dovolenku?

Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy za dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku. Výpočet tohto priemerného zárobku je určený v § 134 Zákonníka práce. Koľko dostanem za dovolenku závisí od výšky mzdy.

Podľa tohto ustanovenia zisťuje zamestnávateľ priemerný zárobok zo mzdy, ktorá bola zamestnancovi zúčtovaná na výplatu v rozhodujúcom období, a z obdobia, ktoré zamestnanec odpracoval v tomto rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Od toho závisí ako je platená dovolenka.

Priemerný zárobok sa zisťuje na prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení rozhodujúceho obdobia a používa sa počas celého nasledujúceho štvrťroka. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že zamestnanec dostane náhradu mzdy za dovolenku na základe priemeru jeho zárobku v určitom období, čo by malo odrážať jeho bežné zárobky v priebehu roka.

Krátenie dovolenky počas PN – kalkulačka

Zamestnávateľ môže v istých prípadoch obmedziť nárok zamestnanca na dovolenku za konkrétny kalendárny rok, no takéto obmedzenie môže byť uplatnené len z dôvodov, ktoré vznikli v tomto konkrétnom roku.

Zákonník práce stanovuje pravidlá pre takéto obmedzenie a definuje nasledovné situácie, v ktorých môže dovolenka byť krátená:

• počet dní nepretržitej absencie zamestnanca z práce začína byť korigovaný po prvých 100 dňoch absencie o 1/12 počtu dní za každých ďalších 21 absencie
• ak zamestnanec nepracuje v dôsledku výkonu mimoriadnej služby počas krízovej situácie alebo alternatívnej služby počas vojny alebo vojnového stavu
• počas čerpania rodičovskej dovolenky
• v prípade dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie
• ak zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu závažných osobných prekážok v práci, ako je dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu a podobne

Dôležité je poznamenať, že dni strávené na materskej alebo otcovskej dovolenke sa nepovažujú za zameškané pracovné dni a nevedú k obmedzeniu nároku na dovolenku.

Takýto postup krátenia dovolenky môže byť uplatnený iba v situáciách, keď zamestnanec nesplní pracovné povinnosti z dôvodov uvedených vyššie.

V drvivej väčšine prípadov krátenie dovolenky počas pracovnej neschopnosti nie je bežnou praxou. Naopak, zamestnanci zvyčajne majú nárok na dovolenku bez ohľadu na to, či v rámci kalendárneho roku strávia nejaký čas v pracovnej neschopnosti.

Podmienky krátenia dovolenky sú špecifické a obvykle sa vzťahujú na mimoriadne situácie, kde zamestnanec dlhodobo nie je schopný plniť svoje pracovné povinnosti z dôvodu výkonu inej služby alebo výnimočných okolností.

Väčšina pracovných zákonov zaručuje zamestnancom právo na dovolenku a chráni ich nárok na ňu, pričom pracovná neschopnosť obvykle nie je dôvodom na krátenie tohto nároku. Zamestnanci môžu stráviť čas v pracovnej neschopnosti a neprichádza k automatickému obmedzeniu ich nároku na dovolenku, pokiaľ neprekročia určitý limit, 100 dní v rámci kalendárneho roku.

Kalkulačka na výpočet dovolenky

Existujú stránky, ktoré poskytujú jednoduchú kalkulačku na výpočet dovolenky. Vzorec na výpočet dovolenky je ale veľmi jednoduchý. Keď už zamestnanec vie, na koľko dní dovolenky má nárok a koľko dní si už vyčerpal. Kalkulačka na nárok na dovolenky si vyžaduje vek, počet odpracovaných mesiacov v roku aj to, či sa dotyčný stará o dieťa.

Veľmi podobne funguje aj kalkulačka na krátenie dovolenky a kalkulačka na výpočet dovolenky počas materskej.

V prípade, že nie je zamestnanec schopný vyčerpať dovolenku v danom kalendárnom roku, má nárok na jej prenesenie na nasledujúci rok. Zamestnávateľ by mal stanoviť termín dočerpania dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku.

Ak do uvedeného dátumu zamestnávateľ neurčí termín dovolenky tak, aby si ju stihol vyčerpať do konca nasledujúceho kalendárneho roka, má právo si termín čerpania dovolenky stanoviť sám. Zamestnávateľovi musí oznámiť začiatok a koniec voľna najneskôr 30 dní pred týmto termínom.

Pokiaľ zamestnávateľ s návrhom na čerpanie dovolenky súhlasí, môže sa dohodnutá lehota na oznámenie termínu čerpania dovolenky aj skrátiť. Toto pravidlo má za cieľ zabezpečiť, že zamestnanci budú mať možnosť vyčerpať svoj nárok na dovolenku aj v prípade nevyhnutných okolností, ktoré bránia čerpaniu dovolenky v pôvodnom kalendárnom roku.