Štatistický úrad – aké dáta zhromažďuje, ako v ňom hľadať

Presné a aktuálne údaje tvoria základ pre správne rozhodnutia na úrovni štátu, samosprávy, firiem aj jednotlivcov. Štatistiky určujú smerovanie verejných politík, vývoj ekonomiky, nastavenie platov či tvorbu cien. V dobe prebytku informácií predstavujú oficiálne štatistiky dôležitý nástroj orientácie v realite. Štatistický úrad Slovenskej republiky zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu, pretože zabezpečuje zber, spracovanie a zverejňovanie overených údajov o hospodárskych, sociálnych a demografických javoch v krajine.

Občania čoraz častejšie vyhľadávajú štatistiky napríklad o tom, ako sa vyvíja inflácia, aká je priemerná mzda na Slovensku v roku 2025, alebo aké sú aktuálne výsledky volieb. Všetky tieto údaje zhromažďuje štatistický úrad.

Dáta poskytované štatistickým úradom nachádzajú uplatnenie v médiách, vedeckých analýzach, podnikateľských rozhodnutiach aj každodennom živote.

Štatistický úrad Slovenskej republiky – úlohy a pôsobnosť

Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) funguje ako ústredný orgán štátnej správy s celonárodnou pôsobnosťou. Zodpovedá za oficiálnu štatistiku na Slovensku a predstavuje výhradného nositeľa štatistickej autority v krajine.

Svoje postavenie zakladá na Zákone č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, ktorý mu zveruje rozsiahle kompetencie v oblasti zberu, analýzy a zverejňovania údajov.

Úrad plní najmä tieto hlavné úlohy:

• zhromažďuje a spracúva údaje od fyzických a právnických osôb
• koordinuje celý štatistický systém Slovenskej republiky
• zabezpečuje harmonizáciu s metodikou Eurostatu
• zverejňuje údaje prostredníctvom webových platforiem a otvorených databáz
• poskytuje odborné konzultácie a analýzy pre verejnosť aj inštitúcie

Kľúčovou črtou úradu je nezávislosť a odborná precíznosť. Zabezpečuje, aby všetky publikované čísla vychádzali z dôsledne overených metodík a medzinárodných štandardov. Vďaka tomu sa štatistický úrad stal spoľahlivým zdrojom pre výskumníkov, novinárov, analytikov aj štátnu správu.

Aké údaje štatistický úrad zhromažďuje?

Úrad zhromažďuje mimoriadne široké spektrum údajov, ktoré mapujú hospodárske, spoločenské a demografické procesy v krajine. Medzi hlavné tematické oblasti, ktorým sa štatistický úrad venuje, patria:

• obyvateľstvo a migrácia
• pracovný trh a nezamestnanosť
• mzdy, príjmy a životné náklady
• ceny tovarov a služieb vrátane inflácie a cien nehnuteľností
• národné účty, najmä HDP Slovenska
• verejné financie a podnikateľský sektor
• životné prostredie a energetika
• volebné štatistiky vrátane výsledkov volieb a volebných trendov

Tieto údaje úrad získava prostredníctvom výkazov, zisťovaní a sčítaní. Mnohé z nich publikujú v ročných, štvrťročných a mesačných intervaloch. Okrem tradičných výkazov štatistici využívajú aj elektronické formuláre a databázy, ktoré zabezpečujú rýchlejší a presnejší zber dát.

Všetky zhromaždené údaje úrad sprístupňuje v rôznych formátoch – od prehľadných grafov až po otvorené dátové súbory vo formátoch .XLSX, .CSV alebo .SDMX. Vďaka tejto transparentnosti môžu s dátami pracovať nielen odborníci, no aj bežní ľudia, ktorí chcú zistiť napríklad vývoj minimálnej mzdy v roku 2025, pohyb cien nehnuteľností alebo priemerné ceny palív ako Slovnaft nafty.

eVÝSLEDKY, LIVE VÝSLEDKY a aktuálne volebné výsledky

Voľby patria medzi najsledovanejšie udalosti, pri ktorých verejnosť vyhľadáva presné a rýchlo dostupné informácie. Štatistický úrad Slovenskej republiky poskytuje v deň volieb samostatný portál eVÝSLEDKY, kde zverejňuje čiastkové a finálne live výsledky volieb v reálnom čase. Platforma sa stala štandardným zdrojom informácií pre médiá, analytikov aj širokú verejnosť.

Portál eVÝSLEDKY zabezpečuje:

• priebežné aktuálne výsledky volieb z jednotlivých okrskov
• prehľadné mapy a grafy podľa krajov, okresov, miest a obcí
• historické porovnania s predchádzajúcimi volebnými obdobiami
• detailné dáta o účasti, ziskoch strán a preferenčných hlasoch

Volebné údaje sú dostupné pre všetky typy volieb: parlamentné, prezidentské, komunálne, župné aj európske. Každý záznam je spracovaný do formátu, ktorý umožňuje rýchle zdieľanie aj odborné vyhodnocovanie. Štatistický úrad tak zaručuje nielen transparentnosť volieb, no aj dlhodobú dostupnosť výsledkov v archívoch.

Systém live výsledkov zaznamenal výrazný rozmach najmä po roku 2020. Verejnosť vďaka nemu mohla sledovať dynamiku volieb v reálnom čase bez čakania na finálne uzávierky.

Výsledky volieb a Progresívne Slovensko vo volebnej štatistike

Politické subjekty ako Progresívne Slovensko sa čoraz častejšie objavujú v analytických výstupoch, ktoré vychádzajú z dát štatistického úradu. Úrad spracúva výsledky každých volieb do detailnej štruktúry podľa regiónov, veľkostí obcí a typov voličov. Tieto údaje sú základom pre porovnanie medzi stranami, medziročne aj dlhodobo.

Prezentácia výsledkov volieb zahŕňa:

• počet hlasov a percentuálny zisk jednotlivých strán
• porovnanie účasti podľa krajov a vekových skupín
• vývoj preferencií strán ako Progresívne Slovensko od predchádzajúcich volieb
• podrobnosti o počte získaných mandátov

Dôležitou súčasťou výstupov sú tzv. volebné mapy, ktoré zobrazujú dominantných víťazov podľa obcí. Štatistický úrad zverejňuje tieto informácie v interaktívnych formátoch, ktoré umožňujú rýchle triedenie a výber podľa záujmu používateľa.

Z týchto údajov analytici zostavujú volebnú geografiu Slovenska, ktorá napovedá o regionálnych rozdieloch v podpore jednotlivých strán. Progresívne Slovensko, ako novší subjekt na scéne, zvyčajne dominuje v mestských oblastiach, čo je zreteľne viditeľné v interaktívnych mapách volieb z rokov 2020, 2022 či 2023.

Inflácia a jej vývoj podľa štatistického úradu

Inflácia patrí medzi najdôležitejšie ukazovatele ekonomickej stability. Štatistický úrad meria infláciu na základe tzv. spotrebiteľského koša, ktorý obsahuje stovky produktov a služieb rozdelených do 12 hlavných kategórií. Tento kôš pravidelne upravuje, aby odrážal reálne nákupné správanie domácností.

Hodnoty inflácie zverejňuje úrad v niekoľkých formách:

• medziročná inflácia – porovnanie ceny rovnakého mesiaca s predchádzajúcim rokom
• medzimesačná inflácia – zmena cien oproti predchádzajúcemu mesiacu
• inflácia v jednotlivých kategóriách – potraviny, energie, bývanie, doprava
• regionálne rozdiely v raste cien

Štatistický úrad Slovenskej republiky každý mesiac zverejňuje aktualizované údaje o vývoji inflácie vrátane textového komentára a vizuálnych grafov. Vplyv inflácie možno sledovať aj na iných ukazovateľoch – rastie minimálna mzda 2025, upravuje sa priemerná mzda na Slovensku 2025, zvyšujú sa náklady na bývanie a spotrebu.

Zvýšený záujem o infláciu zaznamenal úrad najmä po roku 2021, kedy začali prudko rásť ceny energií, potravín a palív. Odvtedy sa inflácia stala jedným z najvyhľadávanejších ukazovateľov na portáli štatistického úradu.

Priemerná a minimálna mzda na Slovensku v roku 2025

Zamestnanci, zamestnávatelia aj analytici sledujú priemernú mzdu na Slovensku 2025 ako jeden z hlavných ukazovateľov vývoja životnej úrovne. Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje tento údaj kvartálne na základe údajov z podnikateľskej aj verejnej sféry.

Priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku v prvom kvartáli 2025 dosiahla podľa predbežných údajov úroveň približne 1 430 eur. Úrad uvádza tieto údaje aj podľa odvetví, pohlavia, krajov a vzdelania.

V súvislosti s mzdami úrad zverejňuje aj vývoj minimálnej mzdy 2025, ktorú vláda každoročne upravuje v spolupráci so sociálnymi partnermi. Pre rok 2025 platí nová minimálna mzda vo výške 750 eur mesačne.

Ceny nehnuteľností a bývanie na Slovensku

Ceny nehnuteľností predstavujú jednu z najviac sledovaných oblastí ekonomických štatistík. Od roku 2020 zažilo Slovensko prudký rast cien bytov a domov, pričom štatistický úrad Slovenskej republiky pravidelne informuje o vývoji cien nehnuteľností na trhu s bývaním.

Úrad rozdeľuje ceny nehnuteľností do dvoch hlavných kategórií:

• nové nehnuteľnosti (novostavby)
• staršie nehnuteľnosti (sekundárny trh)

Tieto kategórie sleduje vo všetkých krajoch a okresoch, pričom vyhodnocuje aj cenové rozdiely medzi bytmi a rodinnými domami.

Aktuálne údaje za prvý štvrťrok 2025 ukazujú:

• priemerná cena bytu v Bratislavskom kraji dosahuje 4 200 €/m²
• v Prešovskom kraji je priemerná cena okolo 1 800 €/m²
• ceny domov rastú miernejšie než ceny bytov

Nadmerný dopyt, inflácia a úverová politika bánk spôsobujú pokračujúci tlak na rast cien. Úrad zároveň sleduje aj indexy dostupnosti bývania, ktoré porovnávajú mzdy s cenami nehnuteľností. Tieto dáta sa často využívajú aj pri urbanistickom plánovaní či návrhoch štátnych podporných politík.

Cena Slovnaft nafty a vývoj cien pohonných hmôt

Aj spotrebitelia, ktorí nesledujú makroekonomické ukazovatele, pravidelne vyhľadávajú informácie ako cena Slovnaft nafty. Štatisticky úrad v spolupráci s ministerstvom hospodárstva zhromažďuje a zverejňuje údaje o cenách pohonných hmôt, a to na týždennej báze.

Vývoj cien palív sa zobrazuje vo forme priemerných cien na celonárodnej úrovni:

• cena nafty (apríl 2025): 1,62 €/l
• cena benzínu Natural 95: 1,71 €/l
• cena LPG: 0,82 €/l

Tieto údaje úrad zverejňuje ako súčasť indexu spotrebiteľských cien, ktorý priamo ovplyvňuje infláciu. Okrem priemerných cien sleduje úrad aj dynamiku zmien v dôsledku geopolitických udalostí, cien ropy a zmeny daňovej politiky.

Záujem verejnosti o ceny nafty a pohonných hmôt prudko rastie pri každom výraznejšom zdražení. Vysoká volatilita na trhu s energiami sa preto stala pravidelnou súčasťou analytických prehľadov štatistického úradu.

HDP Slovenska a jeho význam

HDP Slovenska predstavuje jeden z hlavných ukazovateľov výkonu ekonomiky. Štatistický úrad Slovenskej republiky ho zverejňuje pravidelne, pričom sleduje jeho vývoj kvartálne aj ročne.

V prvom štvrťroku 2025 dosiahol hrubý domáci produkt rast 1,2 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Najviac prispeli priemysel, služby a rastúci domáci dopyt.

Úrad poskytuje HDP Slovenska aj vo forme:

• HDP na obyvateľa
• sezónne očisteného HDP
• porovnania podľa regiónov

Tieto údaje pomáhajú hodnotiť hospodársku výkonnosť krajiny, plánovať verejné výdavky a tvoria základ pre ekonomické rozhodovanie na úrovni štátu aj firiem.