Neoprávnené podnikanie – čo je to, bez živnosti, na čierno

Neoprávnené podnikanie predstavuje výkon podnikateľskej činnosti bez príslušného oprávnenia, čím dochádza k porušeniu zákona. Čo je to práca na čierno, ako zistiť DIČ a čo je podnikanie bez živnosti?

V slovenskom právnom systéme ľudia neoprávnené podnikanie chápu ako priestupok proti hospodárskemu poriadku a v závažných prípadoch môže predstavovať aj trestný čin.

Neoprávnené podnikanie alebo práca na čierno

Neoprávnené podnikanie alebo práca na čierno, nazývaná aj nelegálna práca alebo nelegálne zamestnávanie, predstavuje prácu vykonávanú bez príslušného pracovného zmluvného vzťahu.

V takomto prípade zamestnávateľ neodvádza za zamestnanca odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a taktiež mu nezaručuje minimálnu mzdu ani iné benefity vyplývajúce z pracovného pomeru. Existujú určité riziká pre zamestnanca aj zamestnávateľa.

Riziká pre zamestnanca

• Nedostatok sociálnych istôt: V prípade choroby, úrazu, materstva, invalidity alebo staroby nemá zamestnanec nárok na žiadne sociálne dávky.
• Nižšia mzda: Zamestnávateľ na čierno nemusí dodržiavať minimálnu mzdu a môže zamestnancovi vyplácať nižší plat.
• Neistota zamestnania: Zamestnanec nemá nárok na výpovednú dobu a môže byť zo dňa na deň prepustený bez akéhokoľvek odstupného.
• Žiadne pracovné benefity: Zamestnanec nemá nárok na dovolenku, sviatočné príplatky, stravovanie ani iné benefity vyplývajúce z pracovného pomeru.
• Riziko pokuty: V prípade, že zamestnanca pri práci na čierno prichytí príslušný úrad, môže mu byť udelená pokuta až do výšky 331,90 €.

Riziká pre zamestnávateľa

Aj zamestnávateľ, ktorý nelegálne zamestnáva osoby, riskuje viacero sankcií:

• Pokuta: Pokuta za nelegálne zamestnávanie sa pohybuje od 2 000 € do 200 000 € v závislosti od počtu nelegálne zamestnaných osôb.
• Trestný čin: V závažných prípadoch môže nelegálne zamestnávanie predstavovať aj trestný čin, za ktorý môže zamestnávateľovi hroziť odňatie slobody až na 3 roky.
• Poškodenie reputácie: Nelegálne zamestnávanie môže poškodiť reputáciu zamestnávateľa a sťažiť mu nadväzovanie obchodných kontaktov.
• Strata licencií: V niektorých prípadoch môže nelegálne zamestnávanie viesť k strate licencií a povolení potrebných na výkon podnikania.

Prevencia voči práci na čierno spočíva v dodržiavaní zákonných povinností zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca. Zamestnávateľ by mal pred nástupom do práce uzatvoriť so zamestnancom pracovnú zmluvu a odvádzať zaňho odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne.

Zamestnanec by si mal pred nástupom do práce overiť, či zamestnávateľ dodržiava všetky zákonné požiadavky. Dodržiavaním zákonných povinností sa dá predísť negatívnym dôsledkom práce na čierno a budovať pracovný vzťah založený na vzájomnej dôvere a dodržiavaní práv oboch strán.

Čo je podnikanie bez živnosti?

V slovenskom právnom systéme existuje viacero foriem podnikania, pričom nie všetky si vyžadujú založenie živnosti. Tu sú niektoré možnosti podnikania bez živnosti, s akými sa možno stretnúť:

Slobodné povolania

Slobodné povolania sú špecifickou kategóriou činností, ktoré sa dajú vykonávať bez živnostenského oprávnenia. Zákon o slobodných povolaniach definuje zoznam týchto činností, medzi ktoré patria napríklad:

• lekárske a zubné povolania
• právne a notárske povolania
• audítorské a daňové poradenstvo
• architektonická a stavebná činnosť
• prekladateľská a tlmočnícka činnosť

Pre výkon slobodného povolania je spravidla nutné splniť určité podmienky, ako napríklad odbornú spôsobilosť a členstvo v komore. Podrobnosti o požiadavkách na jednotlivé slobodné povolania je nutné preveriť v príslušných zákonoch a komorových predpisoch.

Príležitostné príjmy

Príležitostné príjmy sú definované v daňovom zákone a predstavujú príjmy z činností, ktoré sa vykonávajú príležitostne a nesústavne. Za príležitostnú činnosť sa nepovažuje taká činnosť, ktorá sa vykonáva opakovane v rovnakom alebo podobnom rozsahu.

Príjmy z príležitostnej činnosti sa zdaňujú 19% sadzbou dane z príjmov fyzických osôb. Nie je nutné registrovať sa na daň z príjmov, avšak daň je nutné vypočítať a zaplatiť v daňovom priznaní.

Prenajímanie nehnuteľností

Prenajímanie nehnuteľností je ďalšou možnosťou podnikania bez živnosti. Príjmy z prenájmu sa zdaňujú 19% sadzbou dane z príjmov fyzických osôb.

V prípade prenájmu nehnuteľností je dôležité dodržiavať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o daniach z príjmov. Odporúča sa uzatvoriť písomnú nájomnú zmluvu, v ktorej budú jasne definované práva a povinnosti oboch strán.

Ostatné možnosti

Okrem spomínaných možností existujú aj ďalšie formy podnikania bez živnosti, ako napríklad:

• predaj vlastných výrobkov (napr. ručne vyrobené produkty)
• doučovanie
• vedenie blogu a zarábanie na reklame
• účasť na prieskumoch trhu

Aké sú limity podnikania bez živnosti?

Má to však háčik. Podnikanie bez živnosti má oproti podnikaniu so živnosťou viacero limitov. Medzi najvýznamnejšie patria:

1. Nižšie limity príjmov: Príležitostné príjmy a príjmy z prenájmu nehnuteľností majú určité limity a po ich prekročení je nutné založiť živnosť.
2. Obmedzená možnosť uplatňovať si daňové výdavky: Pri podnikaní bez živnosti nie je možné v takom rozsahu uplatňovať si daňové výdavky ako pri podnikaní so živnosťou.
3. Nemožnosť zamestnávať: Pri podnikaní bez živnosti nie je možné zamestnávať iné osoby.
4. Obmedzený prístup k niektorým trhom: Niektoré trhy, ako napríklad verejné obstarávanie, sú dostupné len pre podnikateľov so živnosťou.

Podnikanie bez živnosti môže byť vhodnou formou pre tých, ktorí chcú zarábať peniaze z príležitostných aktivít alebo prenájmu nehnuteľností.

Je dôležité poznať čo je podnikanie a aké sú limity podnikania bez živnosti a zvážiť, či táto forma podnikania vyhovuje individuálnym potrebám a cieľom.

Živnostenské oprávnenie

Živnostenské oprávnenie je povolenie na výkon podnikateľskej činnosti, ktoré udeľuje živnostenský úrad fyzickej alebo právnickej osobe. Prečo na tom záleží?

Živnostenské oprávnenie umožňuje podnikateľovi legálne vykonávať vybranú živnosť a chráni ho pred sankciami za neoprávnené podnikanie.

Zákon o živnostenskom podnikaní rozlišuje tri kategórie živností:

Remeselné živnosti	Sú viazané na odbornú spôsobilosť, ktorú je možné preukázať napr. výučným listom, maturitou alebo absolvovaním skúšky pred živnostenským úradom.
Voľné živnosti	Voľná živnosť nie je viazaná na odbornú spôsobilosť a môže ich vykonávať každý, kto spĺňa všeobecné podmienky pre podnikanie.
Viazané živnosti	Sú viazané na osobitné požiadavky, ako napríklad odbornú spôsobilosť, preukázanú praxou alebo bezúhonnosť.

Všeobecné podmienky pre udelenie živnostenského oprávnenia sú:

Dosiahnutý vek 18 rokov	V prípade maloletých osôb je nutný súhlas zákonného zástupcu.
Plnoletosť a spôsobilosť na právne úkony	V prípade fyzických osôb.
Bezúhonnosť	Fyzická osoba nesmie byť trestne stíhaná za trestný čin úmyselného trestného činu.
Trvalý pobyt na území Slovenskej republiky	V prípade fyzických osôb.
Sídlo prevádzkarne	Podnikateľ musí mať sídlo prevádzkarne na území Slovenskej republiky.
Vhodný technický a hygienický stav prevádzkarne	V prípade prevádzkovania živnosti v prevádzkarni.
Odborná spôsobilosť	V prípade remeselných a viazaných živností.

Živnosť sa zakladá podaním žiadosti o udelenie živnostenského oprávnenia na príslušnom živnostenskom úrade. To nie je všetko!

K žiadosti je nutné priložiť požadované doklady, ako napríklad výpis z registra trestov, doklad o odbornej spôsobilosti (v prípade remeselných a viazaných živností) a doklad o preukázaní sídla prevádzkarne. Živnostenské oprávnenie sa udeľuje do 5 pracovných dní od doručenia žiadosti.

Živnostenské oprávnenie je kľúčový dokument pre každého podnikateľa, ktorý chce legálne vykonávať živnosť a chrániť sa pred sankciami. Založenie živnosti je pomerne jednoduché a rýchle a prináša podnikateľovi viacero benefitov.

Živnostenský list – potrebné informácie

Do mája 2010 bol živnostenský list doklad osvedčujúci existenciu živnostenského oprávnenia podnikateľa v prípade ohlasovacej živnosti.

Ohlasovacie živnosti predstavovali najjednoduchšiu formu podnikania, ktorá si nevyžadovala preukázanie odbornej spôsobilosti ani zloženie skúšky pred živnostenským úradom.

Od júna 2010 bol živnostenský list nahradený osvedčením o živnostenskom oprávnení. Toto osvedčenie slúži ako doklad o tom, že podnikateľ má oprávnenie vykonávať danú živnosť.

Okrem osvedčenia o živnostenskom oprávnení podnikateľ potrebuje aj výpis zo živnostenského registra, ktorý obsahuje podrobné informácie o jeho živnosti.

Aj keď už neexistuje v pôvodnej forme, živnostenský list zostáva dôležitou súčasťou histórie slovenského podnikania. Jeho nahradenie osvedčením o živnostenskom oprávnení prinieslo zjednodušenie administratívy a zefektívnilo proces zakladania živností.

Živnostenský register

Živnostenský register je elektronická evidencia podnikateľov, ktorí získali živnostenské oprávnenie na území Slovenskej republiky. Slúži ako zdroj informácií o živnostiach a podnikateľoch pre verejnosť, štátne orgány a samosprávy.

Živnostenský register vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom živnostenských úradov. Živnostenský register obsahuje nasledovné informácie o podnikateľoch a ich živnostiach:

• meno a priezvisko podnikateľa
• sídlo prevádzkarne
• IČO podnikateľa
• predmet podnikania
• dátum udelenia živnostenského oprávnenia
• dátum skončenia živnostenského oprávnenia
• stav živnosti (aktívna, pozastavená, zrušená)
• počet zamestnancov
• oblasť podnikania
• odborná spôsobilosť
• prevádzkovanie živnosti v zahraničí

Informácie zo živnostenského registra je možné zistiť nasledovnými spôsobmi:

1. Online: Na webovej stránke živnostenského registra Slovenskej republiky (zrsr.sk) je dostupný bezplatný verejný výpis zo živnostenského registra.
2. Osobne: Na príslušnom živnostenskom úrade je možné požiadať o výpis z živnostenského registra osobne.
3. Elektronicky: V elektronickej forme je možné požiadať o výpis z živnostenského registra prostredníctvom portálu Slovensko.sk.

Výpis zo živnostenského registra v elektronickej forme je bezplatný. Za výpis v papierovej forme je nutné uhradiť poplatok vo výške 3,30 €.

Živnostenský register je dôležitý zdroj informácií o podnikateľoch a ich živnostiach na Slovensku. Verejnosti, štátnym orgánom a samosprávam poskytuje prehľad o legálnych podnikateľoch a ich aktivitách.

Ako zistiť DIČ?

Daňové identifikačné číslo (DIČ) je jedinečný desaťmiestny kód, ktorý je pridelený každému podnikateľovi a právnickej osobe na Slovensku.

DIČ sa používa na identifikáciu subjektu pre daňové účely a je povinné ho uvádzať na faktúrach, daňových priznaniach a iných daňových dokladoch.

Existuje viacero spôsobov, ako zistiť DIČ:

1. Podľa IČO

Najjednoduchší spôsob, ako zistiť DIČ, je podľa IČO (identifikačného čísla organizácie). IČO je verejne dostupná informácia, ktorú je možné zistiť v rôznych zdrojoch, ako napríklad:

• Webová stránka www.orsr.sk: Na tejto stránke je možné vyhľadať informácie o firmách registrovaných na Slovensku, vrátane ich IČO.
• Výpis z obchodného registra: Výpis z obchodného registra obsahuje informácie o firme, vrátane jej IČO. Výpis je možné získať na príslušnom okresnom súde.
• Faktúry a daňové doklady: DIČ firmy je uvedené na jej faktúrach a daňových dokladoch.

2. Podľa názvu firmy

DIČ firmy je možné zistiť aj podľa jej názvu. Existuje viacero webových stránok, ktoré umožňujú vyhľadávanie DIČ podľa názvu firmy, ako napríklad:

• Webová stránka www.zrsr.sk: Na tejto stránke je možné vyhľadať informácie o živnostníkoch a firmách registrovaných na Slovensku, vrátane ich DIČ.
• Vyhľadávače: DIČ firmy je možné zistiť aj pomocou vyhľadávačov, ako napríklad Google alebo Bing.

3. Osobne na živnostenskom úrade

DIČ fyzickej osoby alebo právnickej osoby je možné zistiť aj osobne na príslušnom živnostenskom úrade. Na zistenie DIČ je nutné poznať meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby.

4. Elektronicky na portáli Slovensko.sk

DIČ fyzickej osoby alebo právnickej osoby je možné zistiť aj elektronicky na portáli Slovensko.sk. Na zistenie DIČ je nutné mať elektronický občiansky preukaz s aktivovanou funkciou eID.

Existuje viacero spôsobov, ako zistiť DIČ. Najjednoduchší spôsob závisí od toho, aké informácie o subjekte daná osoba pozná.