Žiadosť o odchodné a odstupné – vzor 2024

V pracovnom živote môže nastať situácia, že sa zamestnanec rozhodne odísť od svojho zamestnávateľa alebo dostane výpoveď. V oboch prípadoch si môže zamestnanec požiadať o odstupné. O odstupné si môže zamestnanec jednoducho požiadať, nie je to žiadna veda. Ako vyzerá žiadosť o odstupné? Kedy mám nárok na odstupné?

Ukončenie pracovného pomeru, môže byť náročnou situáciou pre obe strany. Zamestnávateľ prišiel o pracovnú silu a zamestnanec o stabilitu pracovného života a možnosť získať finančné prostriedky. Zamestnanec má však právo požiadať o odstupné, ktoré mu túto náročnú situáciu môže aspoň trochu uľahčiť.

Výpoveď z práce

Výpoveď z práce musí byť riadne odôvodnená. Ide o jednostranný právny úkon. Na to, aby bola výpoveď platná, musí byť doručená druhej strane. Pod doručením sa rozumie odovzdať do vlastných rúk na pracovisku alebo doručiť ako doporučenú zásielku na adresu zamestnanca. Výpovedná lehota, či už v dobe neurčitej alebo určitej, je taisto významnou súčasťou ukončenia pracovného pomeru.

Výpoveď taktiež musí obsahovať jeden z výpovedných dôvodov, prečo zamestnávateľ dal výpoveď svojmu zamestnancovi. Dôvody výpovede zo strany zamestnanca musia byť konkrétne, aby bolo jednoznačné z akého zákonného dôvodu zamestnanec výpoveď dostal.

Ak podáva výpoveď zamestnanec, je potrebné doručiť zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Dôvody výpovede z práce

Zamestnávateľ musí riadne a jasne uviesť dôvod výpovede; zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi len tak bezdôvodne. Dôvody výpovede zo strany zamestnávateľa sú upravené v Zákonníku práce §63.

Dôvody na výpoveď zo strany zamestnávateľa môžu byť nasledovné:

• ak zamestnávateľ svoju činnosť ruší alebo premiestňuje
• ak sa zamestnanec stáva nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie vyššieho orgánu/zamestnávateľa – v tomto prípade je možné požiadať aj o zmenu pracovnej pozície, kde by bol zamestnanec stále potrebný
• ak zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť na vykonávanie práce, na ktorú bol určený (podľa lekárskeho posudku)
• ak zamestnanec vážne poruší pracovnú disciplínu
• ak zamestnanec neplní svoju pracovnú povinnosť v súlade s osobitným predpisom

V prípade, že zamestnanec dovŕši hranicu 65. rokov, má právo na odchodné.

Kedy je výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná

Stane sa, že výpoveď, ktorú dal zamestnávateľ zamestnancovi, je neplatná. A to v nasledujúcich prípadoch:

• výpoveď nie je v písomnej forme
• výpoveď nie je zamestnancovi riadne doručená
• vo výpovedi chýbajú výpovedné dôvody alebo nie su riadne definované
• výpoveď je daná v ochrannej dobe

Platnosť výpovede zaniká aj v prípade, že výpoveď bola prediskutovaná, prerokovaná so zástupcami zamestnávataľa. 

Nárok na odstupné

V oboch prípadoch – výpoveď zo strany zamestnanca alebo výpoveď zo strany zamestnávateľa, vzniká zamestnancovi nárok na odstupné. Podľa zákona toto odstupné musí byť vo výške dvojnásobného priemerného mesačného zárobku. 

Odstupné sa zamestnancovi spravidla vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ktorý je určený na vyplácanie mzdy v prípade, že sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli inak.

Ak však zamestnanec nastúpi po výpovedi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím času na poskytnutie odstupného, nemá nárok na odstupné. Nárok na odstupné zaniká aj v prípade, že dôjde k organizačným zmenám alebo pri presune práv a povinností na iného zamestnávateľa.

Taktiež zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti nemá nárok na odstupné. Odstupné nie je povinné ani ak ide o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Výška odstupného sa uvádza v zápočtovom liste. Je to dôležitý dokument, ktorý zamestnanec potrebuje pri uplatňovaní nárokov na sociálne poistenie. Zamestnávateľ je povinný vydať ho zamestnancovi automaticky bez osobitnej žiadosti.

Žiadosť o odstupné – vzor

Vypísanie žiadosti o odstupné je jednoduchý a rýchli proces. Túto možnosť by mal využiť každý, kto pri výpovedi zo strany zamestnávateľa nedostal odstupné automaticky pri výpovedi.

Zamestnanec [ ]trvale bytom v [ ] rodné číslo [ ]
Zamestnávateľ [ ] so sídlom v [ ] IČO [ ]

Vec: Žiadosť o poskytnutie odstupného

Dňa [ ] som s Vami uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej som pracoval ako (druh práce) v (miesto výkonu práce).

Dňa [ ] mi bola doručená písomná výpoveď. Ako dôvod rozviazania pracovného pomeru ste uviedli (výpovedný dôvod). Predmetnou výpoveďou má prísť k skončeniu môjho pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby ku dňu [ ]

Rozhodol som sa, že sa vzdám výpovednej doby a súhlasím so skončením svojho pracovného pomeru pred začatím jej plynutia.

V tejto súvislosti žiadam o vyplatenie odstupného v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce vo výške [ ] násobku môjho priemerného mesačného zárobku.

Verím, že moju žiadosť budete akceptovať a vopred Vám ďakujem za jej kladné vybavenie.

S pozdravom

V……………………….. dňa…………….

..…………………………………

podpis zamestnanca

Ako bolo už vyššie uvedené, zamestnávateľ musí zamestnancovi vyplatiť odstupné vo výške minimálne dvojnásobku minimálnej mesačnej mzdy, a to v najbližšom výplatnom termíne.

Výpočet odstupného

Suma odstupného sa vypočítava primárne z doby, ktorú zamestnávateľ pri zamestnancovi odpracoval. Nárok na odstupné vzniká až po odpracovaní dvoch rokov pri zamestnávateľovi. Čiže pracovný pomer musí trvať najmenej dva roky. Výška odstupného sa potom vypočíta nasledovne:

• ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov – nárok na odstupné je vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pracovný pomer trvajúci najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov – nárok na odstupné je vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pracovný pomer trvajúci najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov – nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pracovný pomer trvajúci viac ako 20 rokov – nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca

Výška odstupného sa dá ďalej upravovať a taktiež je možné určiť podmienky podľa, ktorých zamestnancovi prislúcha nárok na odstupné.

Špecifiká nároku na odstupné

Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu nároku na odstupné. Ako už vyššie uvedené, zamestnanec môže dostať vyššie odstupné. Dohoda o výške odstupného môže byť zastúpená už v pracovnej zmluve či dohode o skončení pracovného pomeru.

Odchodné

Nárok na odchodné pripadá na zamestnancov, ktorí odchádzajú do dôchodku; čiže získajú starobylý (invalidný) dôchodok.

Zákonník práce rozlišuje dve situácie, kedy možno požiadať o odchodné; a to v nasledujúcich prípadoch

• zamestnancovi vznikol nárok na starobylý dôchodok alebo na invalidný dôchodok
• zamestnancovi bol priznaný predčasný starobylý dôchodok

Výška odchodného je vo väčšine prípadov priemerná mesačná mzda zamestnanca. O odchodné môže zamestnanec požiadať ešte pred ukončením pracovného pomeru alebo v lehote desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnanec mal viac zamestnávateľov o odchodné môže požiadať len u jedného z nich.

Odchodné – Žiadosť o odchodné vzor

Žiadosť o odchodné je veľmi jednoduché a rýchle napísať. S touto žiadosťou nebudú mať ani starší občania. Stačí len nasledovať následný vzor, následne vytlačiť a poslať svojmu zamestnávateľovi.

ŽIADOSŤ O ZAPLATENIE ODCHODNÉHO

Meno a adresa firmy:

VEC:

Žiadosť o zaplatenie odchodného

Ku dňu [ ] ste so mnou rozviazali pracovný pomer, výpoveďou z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. a) ZP. Vzhľadom na to, že som dovŕšil dôchodkový vek a zároveň mi bol uznaný starobný dôchodok, vzniká mi nárok na zaplatenie odchodného, minimálne vo výške priemernej mzdy za jeden mesiac.

Žiadam o zaplatenie odchodného najneskôr do termínu [ ]. V opačnom prípade by som bol nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

V [ ], dňa [ ]

Podpis …………………

Dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku vo väčšine prípadov odchádza z práce na vlastnú žiadosť. V prípade, že chce požiadať o odchodné, mal by svoju žiadosť dokladovať potvrdením zo Sociálnej poisťovne. Podľa zákona zamestnávateľ takéhoto zamestnanca nemá právo prepustiť z dôvodu poberania dôchodku.

Ak sa však zamestnávateľ rozhodne so zamestnancom, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, rozviazať pracovný pomer, vo výpovedi musí uviesť jeden zo zákonom daných dôvodov.

Absencia povinnosti vyplatiť odchodné

Aj keď je Zákonník práce koncipovaný tak, aby chránil zamestnancov, nie všetky práva sú absolútne. V prípade, že pracovný pomer bol ukončený okamžitým ukončením pracovného pomeru, zamestnávateľ nie je povinný takémuto zamestnancovi odchodné vyplatiť aj keď šlo o prvé skončenie pracovného pomeru.

Môže sa tak stať v prípade, že zamestnanec hrubo poruší pracovnú disciplínu. Ide vtedy o okamžitú výpoveď z dôvodu závažného porušenie pracovnej disciplíny.